Čo s nami robí Facebook: Dokážu bubliny polarizovať spoločnosť?

Ondrej, 18 rokov, futbalista. Počas parlamentných volieb v marci berie do ruky smartfón. Oblečený a ostrihaný podľa najnovších trendov stojí pred zrkadlom, voľnú ruku vystrie nahor a urobí si „selfíčko“. K fotografii pripíše krátky text „Tak Kotlebu“ a vzápätí ju zdieľa na sociálnej sieti.

Po voľbách, keď sa do parlamentu dostávajú fašisti na čele s Mariánom Kotlebom, obletí obrázok celé Slovensko. Chlapec, ktorého označujú za veľký futbalový talent, musí vysvetľovať, prečo na fotke hajluje. Po tom, ako jeho čin vyvolá pobúrenie, na Facebooku píše, že išlo len o iróniu, kotlebovcov nevolil a na fotke nejde o nacistický pozdrav. Keďže namiesto pravice zdvihol ľavú ruku.

O niekoľko dní neskôr sa sociálnou sieťou šíri ďalšia fotka, za ktorú sa už nikto neospravedlňuje. Na nej mladé dievčatá vo veku Ondreja s úsmevom obklopujú M. Kotlebu a jeho nových poslancov v priestoroch parlamentu. Tínedžerky sa o kotlebovcoch s najväčšou pravdepodobnosťou dozvedeli priamo zo sociálnej siete, kde strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pred voľbami viedla masívnu kampaň. S podporovateľmi tam aktívne komunikuje denne.

Počet fanúšikov strany na Facebooku je takmer 80-tisíc. Viac má len jedna politická strana – Sloboda a Solidarita vedená Richardom Sulíkom. Najsilnejší Smer-SD oslovuje na sociálnej sieti o vyše polovicu menej ľudí ako kotlebovci. Systematická práca na Facebooku sa im vypláca. Povolebné štatistiky ukázali, že až tretina ich voličov boli mladí ľudia, ktorí sa názorovo a hodnotovo ešte len hľadajú.

Rúca totality, hrozí demokracii

Vplyv sociálnych sietí na spoločnosť sa prvýkrát masívne prejavil najmä v rokoch 2010 až 2012, keď prebehla takzvaná Arabská jar. Facebook zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní ľudí proti autoritárskym režimom v Egypte a Tunisku. Neskorší prieskum ukázal, že až deväť z desiatich Egypťanov a Tunisanov používalo Facebook na prípravu demonštrácií v uliciach.

Politológovia, novinári i výskumníci v oblasti digitálnych technológií začali hovoriť o kolektívnej inteligencii, facebookovej generácii a oslave slobody slova, ktorá bola dovtedy režimami potláčaná. Aj dnes platí, že kto dokáže zručne ovládať sociálnu sieť a vie odhadnúť náladu spoločnosti, má reálnu šancu osloviť masy.

Pozitívnym príkladom zo Slovenska je najpopulárnejší domáci politik – prezident Andrej Kiska. Jeho fanklub na Facebooku sa blíži ku štvrť miliónu ľudí. Cez sociálnu sieť komunikuje svoje vyhlásenia k spoločenským témam, informuje o svojich cestách, návštevách a zahraničných hosťoch.

Ako prvý z tunajších politikov nedávno využil Facebook na to, aby v reálnom čase odpovedal ľuďom na ich otázky. Akcia mala obrovský úspech. Video doteraz zasiahlo 410-tisíc ľudí, sledovalo ho 120-tisíc ľudí, počet komentárov sa šplhá k hranici štyroch tisíc, počet pozitívnych lajkov cez sedemtisíc, negatívnych reakcií tristo, počet získaných fanúšikov dvetisíc, stratených sto, pričom v jednom momente sledovalo video osemtisíc ľudí.

To, čo funguje u Andreja Kisku, zaberá aj na druhom póle politického spektra, ktorého produktmi je populizmus, lži a nenávisť

Posledný rok sa však na sociálne siete a najmä na Facebook čoraz viac upriamuje pozornosť pre odvrátenú stranu tejto technológie. To, čo funguje u prezidenta, totiž zaberá aj na druhom póle politického spektra, ktorého produktmi je populizmus, lži a nenávisť. Nástroj na búranie totality sa stáva hrozbou proti demokratickej a liberálnej spoločnosti.

Anne Applebaumová, novinárka a autorka, ktorá sa dlhodobo venuje občianskej spoločnosti, rozdeľuje rizikovosť krajín súvisiacu s Facebookom do troch kategórií. Najohrozenejšie sú podľa nej postkonfliktné krajiny so slabou demokraciou. Tie si často vyžadujú vytvorenie rámcov pre národné diskusie, aby došlo k dohode aspoň pri základných otázkach – prečo sa vojna skončila a čo sa bude diať ďalej.

„Ak to nie je možné, keď napríklad neexistujú mainstreamové médiá, nastupuje Facebook s konfliktnými verziami pravdy, nikto neverí tomu, čo číta – potom nie je možné ani dosiahnuť mier,“ tvrdí. Problém majú aj chudobnejšie demokracie, kde len prežívajú alebo vôbec nefungujú seriózne, fakty kontrolujúce a nezávislé médiá. Buď sú príliš drahé a internet zničil tamojší reklamný trh, alebo na ne neliberálne vlády vyvíjajú tlak.

„Pokiaľ sa rôzne verzie pravdy objavujú v rôznych online verziách, pokiaľ sa nevieme zhodnúť na tom, čo sa včera skutočne stalo, a falošné, manipulatívne a lživé spravodajské weby sa opierajú o dav internetových trolov, potom budú mať konšpiračné teórie, či už od extrémnej ľavice alebo extrémnej pravice, rovnakú váhu ako skutočnosť. A politici, ktorí klamú, budú mať oporu v pokľaknutých podporovateľoch,“ myslí si novinárka.

Neopomenula pritom ani bohaté demokracie v zastúpení Washingtonu či Londýna, ktoré sa ešte vlani tvárili, že sa ich problémy, kde vyhráva hnev a klamstvo nad pravdou a pozitivizmom, netýkajú.

Život v bubline

Najväčšia sociálna sieť na svete má dnes 1,6 miliardy používateľov. Každý piaty človek na Zemi má profil na Facebooku. Miliarda ľudí ho používa každý deň v priemere dvadsať minút. Tieto čísla stále rastú. Obavy z dominancie technologického gigantu Marka Zuckerberga, z možného zneužitia dát alebo z negatívneho vplyvu na spoločnosť sú na mieste.

Kritika sa v súčasnosti koncentruje hlavne na virtuálny život „v bubline“. Vnútorné algoritmy Facebooku, ktoré majú slúžiť lepšiemu komfortu používateľov a taktiež efektívnejšiemu cieleniu reklamy, vytvárajú dojem, že človek sa na sieti dozvie o všetkom, čo potrebuje. Avšak to, že sa človek obklopuje názorovo blízkymi osobami a reaguje na obsah, ktorý potvrdzuje jeho preferencie a hodnoty, spôsobuje, že sociálna sieť sa stáva klietkou, ktorá betónuje vlastný svetonázor s malou pravdepodobnosťou na zmenu.

O spoločenských témach sa tak debatuje v uzavretých, názorovo jednoliatych bublinách, ktorých výstupy sa len zriedka dostanú za ich hranice. V prípade, že sa objaví opačný postoj, publikum je schopné ho verbálne zlynčovať a konflikty sa často končia vylúčením oponenta zo zoznamu priateľov.

Kým vy do komunity patríte, sieť, naopak, patrí vám. Vy ste pánom svojho virtuálneho sveta. Rozhodujete, kto bude vaším priateľom a kto nie.

Sociológ Zygmunt Bauman v nedávnom rozhovore pre španielsky denník El País tento jav označil za vytváranie náhrady namiesto komunity. Rozdiel je podľa neho v tom, že kým vy do komunity patríte, sieť, naopak, patrí vám. Vy ste pánom svojho virtuálneho sveta. Rozhodujete, kto bude vaším priateľom a kto nie, rozhodujete sa, koho názory budete sledovať a aký životný priestor si v tomto svete vybudujete.

„Väčšina ľudí používa sociálne siete nie preto, aby si rozšírila svoje obzory, ale naopak, chcú sa odstrihnúť do vlastnej komfortnej zóny, kde jediné zvuky, ktoré počujú, sú ozveny vlastného hlasu, kde jediné, čo vidia, sú odrazy vlastnej tváre. Sociálne médiá sú veľmi užitočné, poskytujú potešenie, ale predstavujú pascu,“ povedal Z. Bauman.

Práve z tohto dôvodu spolu s ďalšími renomovanými kolegami z brandže, novinármi, ale aj výskumníkmi viní Facebook a jemu podobné sociálne siete za polarizáciu spoločnosti – trend, ktorý možno pozorovať na celom Západe.

Posledná štúdia z dielne data vedcov Facebooku, ktorej výsledky nedávno zverejnil prestížny vedecký časopis Science, síce túto teóriu potvrdzuje, ale zároveň vyvracia mýtus, že by sa používateľ Facebooku kvôli nastaveniu algoritmov