Čo nadelil Mikuláš kauze Gorila

USB kľúč mali nájsť v trezore pri októbrových domových prehliadkach trestne stíhaného Mariána Kočnera. Polícia prehliadky vtedy odôvodnila „násilnou trestnou činnosťou“. Informáciu o nájdení nahrávok priniesol Denník N začiatkom decembra.

A len deň pred Mikulášom nastal v jednej z najväčších káuz ďalší posun. Vyšetrovateľ tímu Gorila podal návrh na podanie obžaloby na štyri osoby. Zatiaľ to vyzerá, že obe informácie sú skôr časovou zhodou ako cielenou akciou. Ale potvrdzujú, že veľkosť a vplyv informácií z Gorily stále doznievajú. A tiež to, že okolo kauzy okrem množstva emócií koluje aj množstvo právnych názorov.

Posuny vo vyšetrovaní

Špecializovaný vyšetrovací tím Gorila bol zriadený v januári 2012. A ešte stále aktívne funguje, keďže 5. decembra tohto roka vyšetrovateľ podal návrh na podanie obžaloby na krajskú prokuratúru na štyri osoby. Prokurátor teraz rozhoduje, či daných ľudí obžaluje, alebo nie.

TRENDU túto informáciu poskytla polícia. Vedúci špecializovaného tímu Gorila Lukáš Kyselica doplnil, že aktuálne sa „vyšetrovanie vykonáva v desiatich veciach. K charakteru jednotlivých trestných konaní sa bližšie vyjadrovať nebudem. Urobím tak, až keď to dôkazná situácia dovolí.“

Kauza Gorila je o podozreniach z prepojení vysokých politikov na biznis finančnej skupiny Penta a o podplácaní. Odpočúvania v jednom z bratislavských bytov sa udiali v rokoch 2005 až 2006, v čase druhej Dzurindovej vlády. No v ich prepise sa spomína aj expremiér a šéf aktuálne najsilnejšej strany Smer-SD Robert Fico.

Na otázku, či navštívil byt na Vazovovej ulici, v ktorom sa niekoľkokrát objavil aj predstaviteľ Penty Jaroslav Haščák, R. Fico doteraz novinárom neodpovedal. Hovorca skupiny Gabriel Tóth k najnovším správam o nahrávke uviedol, že „nemáme k tomu žiadne informácie okrem toho, čo zverejnili médiá“. V tejto veci ich doteraz polícia nekontaktovala.

Penta: Ide o spravodajskú hru

G. Tóth dodal, že spôsob, akým sa s medializáciou nájdenia údajných nahrávok pracuje, nesie všetky znaky dezinformačných a spravodajských hier, ktoré sú už sedem rokov súčasťou kauzy a ktorá sa rovnaký čas aj vyšetruje. Dodal, že „niektorí politici namiesto toho, aby požiadali o čo najkomplexnejšie zverejnenie výsledkov tohto vyšetrovania, volajú po protizákonnom zverejnení nahrávok, ktorých pôvod je sám osebe nejasný, pochybný, nehovoriac o osobe ich údajného majiteľa“.

Médiá tiež špekulovali, či M. Kočner cez vlastníctvo nahrávky Pentu nejako nevydieral. To skupina rázne odmietla. „Nikoho z predstaviteľov Penty v súvislosti s akýmikoľvek nahrávkami, ktoré by sa mali týkať kauzy Gorila, nikdy nevydierali,“ uviedol hovorca.

Penta mala požiadať prokuratúru a políciu o nepoužitie, respektíve likvidáciu nahrávky nájdenej v Kočnerovom trezore. Tá bola zaistená v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka. Zdroj: Matej Jankovič

Kauza sa prvýkrát oficiálne začala vyšetrovať v prvej polovici roka 2011, no konanie trvalo len pár mesiacov a skončilo sa v auguste 2011 zastavením zo strany prokurátorky, lebo vraj nebolo čo vyšetrovať. Ešte predtým Dobroslav Trnka, známy M. Kočnera a vtedajší námestník generálnej prokuratúry, prokurátorke písomne odporučil naštudovať si ustanovenia Trestného poriadku, ktoré hovoria o zastavení stíhania.

Koncom toho istého roka následne niekto prepis zverejnil na internete. Bolo to len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami. Výrazne sa to prejavilo na hlasovaní občanov. Smer-SD vtedy voľby dominantne vyhral s takmer 44 percentami hlasov, SDKÚ sa do parlamentu dostala len tesne.

V závere roku 2012 zároveň Ústavný súd (ÚS) rozhodol, že nahrávky z bytu neboli vyhotovené v súlade so zákonom, pretože súhlas súdu s odpočúvaním nebol dostatočne odôvodnený. SIS tiež informovala, že dokumenty súvisiace s odpočúvaním zničila.

Šanca je vždy

Bývalý pracovník SIS Peter Holúbek, ktorý odpočúvanie pred rokmi realizoval, možný vplyv aktuálne objavenej nahrávky na vyšetrovanie Gorily vidí skepticky. Šanca na právne použitie informácií aj napriek verdiktu ÚS bola podľa jeho vyjadrení pre TREND „vždy, ale nikto sa toho nechytil“.

Veci by sa podľa P. Holúbeka mohli pohnúť, ak by sa do nich zapojili ľudia, jednotlivci. „Napríklad vyšetrovateľ, ktorý sa toho chytí na základe vnútorného presvedčenia alebo že už toho bude mať plné zuby.“ Predseda parlamentného výboru na kontrolu SIS a poslanec opozičnej strany Obyčajní ľudia Gábor Grendel je optimistický, čo sa týka overenia nahrávky aj z pohľadu jej použiteľnosti pri ďalšom vyšetrovaní Gorily.

Najväčšie riziko nesie ten, kto nahrávku „vyniesol“ zo SIS

Vraví, že stačí porovnať zvukový záznam s prepisom. „Na to netreba ani znalecký posudok. Stačí zistiť, či sa zhodujú dátumy, udalosti, konkrétne rozhovory.“ G. Grendel si vie predstaviť, že nahrávka, ak sa potvrdí jej autenticita, môže byť použitá aj v pokračujúcom vyšetrovaní Gorily napriek rozhodnutiu ÚS. A to „ako potvrdzujúca indícia pre tie udalosti, ktoré boli v spise opísané“.

Ministerka vnútra Denisa Saková bola v Denníku N pesimistickejšia „Nechajme sa prekvapiť, asi tento materiál neobstojí ako dôkazový materiál v súdnom konaní, ale nie som orgán činný v trestnom konaní, je to len môj názor.“

Kto nahrávku vyniesol

M. Kočnerovi ako osobe, ktorá nahrávku držala v trezore, by prípadné ďalšie vyšetrovanie v súvislosti s únikom utajovaných informácií hrozilo len za špecifických okolností. Nie je to však vylúčené.

Už niekoľko mesiacov väzobne stíhaný podnikateľ sa objavil pri viacerých ďalších veľkých kauzách. No v súvislosti s Gorilou sa doteraz spomenul len veľmi okrajovo – mal sa zaujímať o pozadie hromadných demonštrácií, ktoré sa po zverejnení prepisov spustili. Špekuláciu, či mohlo byť jeho prepojenie silnejšie, ako sme si doteraz mysleli, P. Holúbek odmietol. Uviedol však, že „viem, že Kočner spravodajsky pracoval aj so štruktúrami okolo SIS“.

Fakt, že sa v Kočnerovom trezore našla podobná nahrávka, preto