Podľa správy, ktorá unikla z prostredia vojenského spravodajstva, v období prvej vlády Roberta Fica dvaja najvyšší šéfovia spravodajstva koordinovane narábali s majetkom tajnej služby tak, aby z toho mali prospech buď oni, alebo nimi vybrané osoby. Keď prišla k moci druhá Ficova vláda, z prvého šéfa urobil minister obrany vojenského pridelenca v Číne a z druhého dokonca náčelníka vojenského spravodajstva. Minister Martin Glváč, ktorý za všetko, čo sa vo vojenskej tajnej službe deje, nesie politickú zodpovednosť, vyhlásil, že aj keby sa tunelovanie za účasti Juraja Šeba a Ľubomíra Skuhru potvrdilo, tak on z funkcie určite neodíde. Premiér cez médiá odkázal, že ministra neodvolá, a ešte sa spýtal: „Čo s tým má minister Glváč spoločné?“ Niežeby to pán premiér nevedel aj sám, ale keď sa pýta, treba odpovedať.
V apríli 2012, keď od premiérky a zastupujúcej ministerky preberal M. Glváč rezort, tak ho Iveta Radičová informovala, že zdedil aj „niekoľko konaní a trestných oznámení“. Minister Glváč mal nielen možnosť, ale aj povinnosť oboznámiť sa s tým, z akých dôvodov jeho predchodkyňa podala trestné oznámenie na funkcionárov služby. Ak to neurobil, je to iba jeho vec a len jeho zodpovednosť. Tak ako občana neospravedlňuje neznalosť zákona, ani verejného činiteľa neospravedlňuje neznalosť toho, čo je z titulu svojej funkcie povinný vedieť.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Faktom je, že relevantné materiály, ktoré dokladali, že trestné oznámenie na riaditeľov Šeba a Skuhru bolo dôvodné, vo vojenskej tajnej službe zostali. Či ich minister naozaj odignoroval, či ich odignoroval úmyselne alebo z nedbanlivosti, nie je vôbec podstatné. Lebo vo chvíli, keď podozrivé osoby obsadil do nových funkcií, prevzal za ne politickú zodpovednosť. Keby sa teraz, po viac než roku, preukázalo, že k tunelovaniu spravodajskej služby naozaj došlo a že mu páni Skuhra a Šebo šéfovali, tak sa tým zároveň preukáže, že minister obrany M. Glváč neprípustne zanedbal svoje povinnosti. Nie je dôležité, či si funkcionárov vybral napriek tomu, čo vykonali počas prvej Ficovej vlády, alebo či si ich vybral práve preto, že pri údajnom tunelovaní pôsobili koordinovane. M. Glváč je objektívne zodpovedný za skutočnosť, že sa dostali do funkcií, pre ktoré sa už stihli diskvalifikovať.
Dovedna ide o piatu Glváčovu kauzu, po ktorej sa premiér pýta, čo s ňou má Glváč spoločné. Môže sa tak pýtať iba človek, ktorý má s Glváčom spoločné oveľa viac než len to, že sú členmi jednej strany.
