Najradšej mám, keď ľuďom chutí, čo napečiem alebo uvarím. Piecť ma naučila manželova babka, od nej viem ťahať štrúdľu či kysnuté cesto. Nie je to nič komplikované, samozrejme, je to otázka cviku. Ťahať štrúdľu učím aj na kurzoch, učiť ostatných ma baví rovnako, ako keď ju pripravujem sama. Zaujímavé je, že mužom ide ťahanie často lepšie ako ženám. Niekedy sa stane, že v práci pripravím a upečiem aj desať – pätnásť štrúdieľ, je to celkom stres, treba dávať najmä pozor, aby sa nedajbože niektorá nepripiekla. Niekedy prídem domov z práce a pokračujem v pečení. Tiež nie je u nás nedeľa, že by som niečo nepiekla. Neprekáža mi to, robím to rada a s láskou. Najmä keď ostatným chutí, lebo ja sama koláče veľmi nemusím. Múčne jedlá mám však rada, ale skôr šúľance či pirohy. Niekedy to, čo upečiem doma, skončí aj v našej reštauračnej kuchyni, chlapci ma niekedy prosia, nech im napečiem – tak im nosím koláče z domu. Zmiznú vždy o niekoľko minút, na odbyt idú najmä kysnuté štrúdle s kakaom či tvarohom, ale potešia sa všetkému, čo im prinesiem. Okrem pečenia mám ešte jednu lásku – maľovanie. V mladosti som chcela ísť maľbu aj študovať, ale na školu ma neprijali, tak som na ňu zanevrela. Teraz som sa k maľovaniu vrátila. Keď sa ma totiž pýtali, aký darček chcem k päťdesiatke, moja odpoveď znela – olejové farby. Odvtedy sú mojím častým sprievodcom, výborne pri maľovaní relaxujem.
Alžbeta Bátovičová pracuje v Elesko restaurant & wine bar v Modre, pripravuje tam o.i. štrúdle a koláče z kysnutého cesta a vedie kurzy ťahanej štrúdle. Toto umenie niekoľkokrát ukazovala aj v televíznych programoch.
