Čo má rád Zdeněk Vilímek

Vravím so Senecom – nekáž vodu, keď piješ víno. Pritom to nie je žiadna mimoriadna alebo „laboratórna“ námaha. Jednoducho si strážim svoj každodenný jedálny lístok a snažím sa skonzumovať iba toľko joulov, koľko spálim. Inak si doprajem na horách a inak pri sedavej práci. Uprednostňujem ľahké mäso a ryby, zeleninu, mám rád thajskú kuchyňu či kalifornskú, kombinujúcu európske a ázijské prvky. V Taliansku som chodil do školy, takže k tamojšej gastronómii mám veľmi dobrý vzťah. Nevyberám si však ich ťažké cestovinové jedlá. Je zaujímavé, že máločo sa vo svete mení tak rýchlo ako gastronómia. Väčšina ľudí si všimla, aký skok vpred spravili tunajšie reštaurácie. Keďže som šesť rokov žil v Londýne, videl som, akou premenou prešla anglická gastronómia po vstupe do Európskej únie. Medzi ťažké konzervatívne jedlá bez fantázie a do nízkej úrovne servisu a vôbec kultúry stolovania zrazu preniklo francúzske a talianske kulinárium. Priam sa to tam menilo pred očami hosťa. To isté sa neskôr udialo na slovenskom a českom trhu. Na tejto zmene ma najviac potešilo, že po páde režimu sa nevrátila kuchyňa do čias, povedzme, Rakúsko- -Uhorska, ale prijala novú, modernú podobu. Zmeny v gastronómii vidno na celom svete, predovšetkým v USA. Ako rýchlo tam prenikla napríklad kávová a pivová kultúra a ako sa udomácňuje trend čerstvých lokálnych potravín.