Je to asi profesionálna deformácia, ale pre vstup do nejakej reštaurácie sa rozhodujem podľa celkového prostredia, dizajnu a inventáru. No a tajne študujem, aký príbor leží na stole a kto ho asi dodal. Mám pocit, že v tomto smere sa u nás úroveň stále zlepšuje. Krásne prostredie však automaticky neznamená krásnu obsluhu a dobré jedlo. Prekáža mi, keď ani v drahej reštaurácii čašník nezvláda profesionálnu etiketu, neusiluje sa o takzvaný kontakt očami. Len čo hosť vojde, už mu stojí za chrbtom a súri ho, aby si už-už konečne vybral. Ale pritom nenápadný, skromný a slušný personál ma nenásilnou formou dokáže priviesť k tomu, že si objednám aj jedlo, o ktorom som ani neuvažoval. Prehrešky kuchýň sa zase prejavujú pri nie čerstvom, ale ohrievanom jedle, pri používaní veľkého množstva a sortimentu polotovarov či dokonca pri neovládaní populárnych konvektomatov. Potom sa stáva, že ryba je zvonku opečená a zvnútra surová. Často to vidím na porciách mojej manželky – rybomilky. Nepáči sa mi ani prílišný dôraz na aranžmán a umeleckosť jedla na úkor jeho chuti. Vyzerá to nádherne, no jesť sa to nedá. Mám rád jedálny lístok, ktorý je v príslušnej krajine doma – na juhu Európy plody mora, u nás dobrý neprepečený biftek s korením. Veľmi však oceňujem, keď sa reštaurácia stará o zážitok hosťa – hoci aj nejakým vizuálnym nápadom či programom.
Štefan Janček (48) je riaditeľ 165-ročnej spoločnosti Berndorf Sandrik Hodruša-Hámre, lídra na trhu príborov a kovových gastronomických doplnkov.