Trend „fusion“ akoby vymysleli práve pre mňa. V každej kuchyni totiž objavujem niečo, čo tam varia zo všetkých najlepšie. Začnime mojou rodnou anglickou. Traduje sa, že nie je veľmi dobrá, a ja s tým súhlasím, v reštaurácii často dostanete zlé jedlo. Ale niektoré špeciality sú fantastické – nedeľu bez roastbeefu si neviem ani predstaviť. Ako typický Angličan mám rád chute indického jedálneho lístka, hoci s vegetariánstvom sa nestotožňujem. Môj otec pracoval ako mäsiar, takže zvyk mi velí veľa zeleniny, ale iba ako prílohu. No a keď sme pri mäse, musím pochváliť slovenskú kačicu s červenou kapustou a lokšou. Je podobná ako v Česku, ale knedle mi až tak nechutia. Talianska gastronómia – prečo nie, pripravujú tam dobré čerstvé cestoviny. K tomu tamojšie víno alebo červené zo slovenskej produkcie, považujem ho za vynikajúce a aj kvôli nemu som sa pustil do zriaďovania vínnej pivnice. O sebe však vravím ako o pivárovi a našťastie sa anglická gastronómia pýši množstvom malých pivovarov so zaujímavými mokmi. Jedlo a pozorná obsluha – nič viac a nič menej mi v profesionálnej gastronómii nechýba. Nepotrpím si na luxus ani na dizajn reštaurácie, veď aj moja bratislavská obľúbená Ashoka patrí medzi skromné zariadenia. Neomdlel by som ani pri nutnej návšteve Kentucky Fried Chicken alebo z konzumácie hamburgerov. Nedoprajem si to často iba preto, lebo sa chcem stravovať zdravšie.
Simon Johnson (40) pracuje ako projektový manažér bratislavského centra Eurovea developerskej spoločnosti Ballymore Group. V Česku a na Slovensku pôsobí ako stavebný inžinier už 14 rokov.
