Čo má rád Oszkár Világi

Veľmi rád varím aj konzumujem, hoci to na mne nevidno. V našej rodine sa vždy dobre varilo – dobrá kuchyňa má u nás tradíciu. Väčšinu jedál, ktoré pripravujem, som sa naučil ešte v detstve od babky a prababky. Na základnej škole sme súťažili traja kamaráti, ktorý z nás bude mať lepšiu desiatu. Mne vždy viac chutila kamarátova, čo len potvrdzuje príslovie, že susedova záhrada je vždy zelenšia. Dá sa povedať, že pri varení som výrazne intuitívny typ, riadim sa viac inštinktom, ako receptami. Mojou slabou stránkou sú polievky, tie sa mi veľmi nedaria. Naopak mojimi špecialitami, ktoré viem podľa svojej rodiny a známych najlepšie pripraviť, sú pirohy a talian-
ske jedlá, najmä cestoviny. Mojím tajomstvom je, že aj pri príprave talianskych špecialít používam tunajšie, domáce koreniny. A tie využívam aj pri príprave svojho najobľúbenejšieho jedla, ktorým je paprikáš zo zemiakov. Do hrnca dám opražiť slaninu, na to cibuľu, a potom nasleduje môj fígeľ – prisypem do toho kvalitnú a chutnú červenú papriku. Dôležité je opražiť ju tak, aby neprihorela, čiže treba ju dôkladne miešať. Pridám vodu, paradajky, baklažán, hríby, zemiaky, a všetko varím asi tak štyridsaťpäť minút. Takýto paprikáš varila už moja babka, len bez húb a baklažánu. Kto má rád mäso, ten si, samozrejme, môže pridať k tomu aj klobásu. Takýto paprikáš je najlepší po druhom až treťom prihriatí, keď sa chute rozležia, čo je v dnešných „rýchlych“ časoch vyslovene výhoda.