Varenie je bezpochyby najkrajšou profesiou na svete. Spája kombináciu ochutnávania, neustáleho objavovania a kreativity. Tento názor som čerpal od otca (v Maďarsku patrí k popredným foodkritikom, pozn. TRENDU), ktorý ma dostal k vareniu, ale aj od najznámejších svetových kuchárov, s ktorými som spolupracoval. Veľmi ma ovplyvnil Ferran Adriá, Carlos Abellan či Reiner Becker. Aj kvôli nim rád spájam chute, ktoré k sebe na prvý pohľad nepatria. Robí ma to absolútne kreatívnym. Ale ako mi raz povedal Ferran, kreativita nie je len spájanie šialených vecí. Je to postupné spoznávanie chutí a učenie sa toho, čo si môžem dovoliť a čo nie. Táto cesta je v konečnom dôsledku viac autentickejšia ako takzvaná národná kuchyňa. Tá akoby dnes vlastne ani neexistovala. Všetko varenie je totiž založené na prístupe k surovinám, ktoré sú dostupné v danej oblasti. Zoberme si napríklad takých francúzskych kuchárov. Koľko sa len nacestovali za inšpiráciou po svete a veľa z toho, čo odkukali, voláme dnes francúzskou kuchyňou. Ak by som varenie predsa len mal lokalizovať, bola by to ázijská kuchyňa. Okrem pestrosti je aj stráviteľnejšia ako tá naša, ktorá často kombinuje mäso s ťažkou prílohou. No a čo sa týka tej mojej, rád by som nejaký čas pobudol v Japonsku ako obyčajný kuchár. Nevylučujem ani návrat do rodného Maďarska. Rád by som si tu s otcom otvoril malú reštauráciu.
Mark Molnár (34) v roku 2003 pracoval s Adriom Ferranom v reštaurácii El Bulli, ktorá bola v rebríčku S. Pellegrino vyhlásená 5-krát za najlepšiu reštauráciu sveta.
