Leisure verzus biznis hotel. Na prvý pohľad sa môže zdať, že rozdiel spočíva iba v type hosťa a ponuke služieb, čo však obom hotelom „vnucuje“ celkom iný charakter. Pri biznis klientele a predovšetkým väčšom počte izieb je to svojím spôsobom náročnejšie. Všetko musí klapať ako hodinky. Hosť sa tam ubytuje, možno využije reštauráciu, dá si drink, raňajky a ide ďalej. Niet času na to, aby sa akýkoľvek pokazený dojem naprával, žehlil – v leisure hoteli áno. Aj preto je v ňom najdôležitejším úsekom recepcia, check-in musí prebehnúť rýchlo a účelne. Pri hoteli našej veľkosti so 170 izbami panuje veľká anonymita hostí, napriek tomu mám pri stálych klientoch rád, keď si recepcia pamätá ich mená, zvyklosti, obľúbené izby. No a úsek food & beverage... táto čerešnička by mala byť koníčkom každého riaditeľa. Ale hotelierstvo vo všeobecnosti je skrátka profesia, ktorá musí človeka baviť. Hodia sa na ňu len niektoré typy ľudí – na rozdiel od rozšíreného názoru, že ju zvládne absolútne hocikto. Na výsledok hotelierovej práce totiž vplýva veľa vecí, stačí si zrekapitulovať posledné roky – kríza, plynová kríza, výbuch sopky... Musí byť flexibilný, vedieť sa vynájsť, entuziazmom a tvorivým duchom infikovať aj personál. A v každom type hotela kreatívne využiť to charakteristické; ja by som asi raz v živote neostal hluchý voči výzve riadiť boutique hotel či vlastný penzión.
Marek Harbuľák (35) je riaditeľom hotela DoubleTree by Hilton v Košiciach a členom predstavenstva Zväzu hotelov a reštaurácií SR, predtým manažoval hotely v Bardejovských Kúpeľoch a Piešťanoch.
