Čo má rád Luboš Říha

V gastronómii sa najlepšie cítim ako divák. Mám na to dostatok príležitostí najmä počas zahraničných pracovných ciest. Veľmi rád ochutnávam miestne špeciality a spoznávam kulinárium navštívenej krajiny. Nadchla ma kuchyňa Dominikánskej republiky nielen množstvom ovocia a zeleniny, ktoré v takom klimaticky priaznivom kúte zemegule človek automaticky očakáva. Ale aj vďaka zaujímavým šťavám a omáčkam k mäsu, marinovaniu, kombinovaniu. Napriek tomu, že má ich gastronómia prívlastok zdravá a ľahká, vrátil som sa domov o niekoľko kíl ťažší. Pravdu povediac, viac mi však utkvejú v pamäti jedlá a krajiny, ktoré ma svojimi gastroslužbami nečakane sklamú. Na prvom mieste musím menovať Chorvátsko. Ak sme ho spájali s pojmom pohostinnosť, už to nie je v dnešných trhových podmienkach pravda. Šokovala ma pomalá a nepohostinná obsluha, ľahostajné a povýšené správanie, nedobré jedlá. Po konzumácii v hotelovej reštaurácii sme celá rodina skončili v splitskej nemocnici. Druhé takéto prekvapenie ma čakalo v talianskej Vicenze počas svetového veľtrhu šperkov, kde nie a nie objaviť zariadenie s dobrým jedlom. V českých mestách nájdem veru lepšie talianske reštaurácie a podľa nich som vždy usudzoval, že kuchyňa „veľkej čižmy“ mi bude chutiť. Často sa po takomto skúšaní miestnych špecialít presvedčím, že okrem obľúbeného lososa mi vlastne najviac chutí poctivá česká sviečková.