Čo má rád Ladislav Németh

Dobrý šéfkuchár musí veľa písať. Nie iba memoáre či poznatky z kurzov, ale aj harmonogramy, odkazy, poznámky, objednávky, aby sa na niečo dôležité nezabudlo. To všetko musí „u mňa“ visieť na chladničke. Organizáciu práce v kuchyni považujem za nesmierne dôležitú stránku reštauračného výkonu. Chutné a dobre vyzerajúce jedlo, s ktorým je hosť maximálne spokojný. To pokladám za samozrejmosť. Ale okrem toho sa ako šéfkuchár musím postarať, aby jedna zmena pripravila pôdu pre druhú, aby boli členovia kolektívu rovnomerne vyťažení a aby mohli robiť to, v čom sú najlepší. Postupne sa to totiž vždy kryštalizuje – toho začína baviť príprava cestovín, ten sa vyžíva v zdobení dezertov a tamten je dobrý na steaky. Len sa treba zbaviť predpojatosti. Napríklad ja som nikdy nechcel v kuchyni pracovať so ženami. A teraz len oči otváram, aká je naša kolegyňa kreatívna a ako sa najmä pri príprave pízz, dezertov a šalátov môže prejaviť tá pomyselná ženská ruka. A to v nesmiernej prepracovanosti jedál, vyváženosti chutí i krásnom aranžmáne. Osobne som sa úplne našiel v talianskej gastronómii. Žiaľ, podľa tunajších reštaurácií to vyzerá, ako by bola stále o tom istom. V skutočnosti je stonásobne bohatšia – už len tým, že každý kuchár do nej prináša svojskú kreativitu, takže jedálny lístok je od reštaurácie k reštaurácii iný. No a to mám v kuchárčine najradšej – veľký priestor na vlastné pretváranie jedál.