Mnohí mladí kuchári zvládnu náročné dekorácie na tanieri, poznajú etnické kuchyne, prinášajú nové nápady, vyznajú sa v trendoch a necítia sa nepohodlne ani pred zrakmi divákov. Ale často im chýbajú kuchárske základy – ako navariť omáčku, polievku, šťavu, skrátka úplná podstata remesla. Keďže som varil aj 12 rokov v nemocničnom stravovaní – ba dokonca sa venoval náročnej diétnej kuchyni – viem, že nič nenahradí poctivú kuchársku mravčiu prácu. Tá sa skrátka nedá oklamať. Ľudia postupne prišli na to, že nielen polotovary s množstvom prídavných látok, ale ani celkové urýchlenie varenia nie je to najlepšie pre chuť výsledného jedla a ani pre zdravie konzumenta. Čo mám však na gastronomickom pokroku najradšej, tak to je zdokonaľovanie technológií. Stroje, prístroje, pomôcky... to všetko uľahčuje kuchárom namáhavú prácu, zlepšuje komfort a zároveň umožňuje, aby straty na hmotnosti, výživovej hodnote i čase boli čo najmenšie. Vďaka dnešnej technike sa dá toho navariť naraz omnoho viac a zároveň urýchliť tzv. pomalé varenie pri nízkych teplotách – teda v duchu najnovších gastronomických trendov. Zdanlivo paradoxne teda znamenajú moderné technológie návrat starodávnych receptov. Mne chutia mnohé kuchyne – predovšetkým čínska, ale i japonská, maďarská, francúzska a aj chutný, zdravý etnický „mix“. No najradšej mám slovenskú, najmä jej múčnu kapitolu, prívarky a omáčky.
Jaroslav Veselý (50) pracoval v rôznych typoch zariadení spoločného stravovania; v súčasnosti pôsobí ako šéfkuchár – poradca a školiteľ spoločnosti Elektrolux pre Slovensko i susedné krajiny.
