„Aké jedlo by si si želal, keby malo byť tvoje posledné?“ pýtal som sa mnohých kolegov. Každý z nich menoval niečo, čo mu varievala mama; nikto si nespomenul na sushi či steak. Arabskí hostia nášho hotela radi skúšajú tunajšie jedlá, po týždni si však želajú niečo svoje... Skrátka, každý národ má vlastné chute a k nim sa po dlhšom či kratšom experimentovaní bude vracať. Nemusí sa to však robiť otrocky, stále rovnako. Veď ľudstvo sa vyvíja, nemôže sa nevyvíjať aj gastronómia. Preto ma prekvapí aj druhý extrém – skočím sa pozrieť do reštaurácie, kde som kedysi pôsobil, a čo tam nenájdem – desať rokov nepohnutú ponuku. Mám rád, keď sa tvorí jedlo z tradície, ale osviežené novým spôsobom, moderným kuchárskym šmrncom. Zvyknem sa prehŕňať v starých kuchárskych knihách a nachádzať tam inšpiráciu. Niektoré suroviny však odvial čas – raky, drobné vtáctvo... teľacinu máme na tanieri tiež veľmi zriedkavo. Celkovo by sme však v jedení mohli urobiť niekoľko krokov naspäť a nadviazať na tradíciu, keď sa na stole ocitalo viac malých porcií – predjedlo, polievka, hlavné jedlo, dezert. Nie nahádzať do seba kilovú porciu a utekať ďalej. Mimochodom, stolovanie... uvedomil som si, že z každej hostiny si pamätám predjedlo a dezert, to medzi tým je skrátka na nasýtenie. Takže prvú a poslednú gastronomickú bodku chápem ako parketu, na ktorej sa treba kuchársky realizovať.
Jaroslav Cabúk (33) je šéfkuchárom hotela Thermia Palace v Piešťanoch, niekoľko rokov pracoval v Nemecku a Taliansku. Je členom Gourmet klubu.
