Každý večer si natočím pollitrový džbánik... Nie piva, ale vody z kohútika. Ráno ho nalačno vypijem a počas dňa si ešte doprajem päť či šesť džbánov. Voda je skrátka môj najobľúbenejší nápoj. Hneď na druhom mieste sa ocitá pivo, v tesnom susedstve suchého prívlastkového vína. Dennú služobnú degustáciu nepočítam, lebo to je ovlaženie jazyka a sústredenie sa na desiatky detailov. Vždy mi však dobre padnú zo dve pivká po práci. Vtedy si ich vychutnám a snažím sa zabudnúť na „chorobu z povolania“ – sledovanie kvality piva na ceste od brán podniku až po naplnený pohár v reštaurácii, pivárni alebo regáli predajne. Táto pracovná pozícia máva rôzne názvy, spoločnosť SAB Miller ju označuje termínom obchodný sládok. A po dvoch rokoch môžem povedať, že ju mám ešte radšej než desaťročné pôsobenie priamo pri pivových tankoch. Aj keď sa stále točí okolo chmeľu, sladu a kvasiniek, ide pri nej viac o komunikáciu a kontakt s ľuďmi – dílermi, manažérmi predajní a reštaurácií, barmanmi a výčapníkmi. Na kvalitu nášho piva sa totiž môžem spoľahnúť, dnes však treba viac pracovať na tom, aby sme sa mohli spoľahnúť aj na kvalitu jeho servisu, čapovania, podávania. Paradoxne si v tom lepšie počínajú „ľudovejšie“ pivárne než zariadenia vyššej gastronómie. Súvisí to so skúsenosťami i s množstvom predaného piva. Kde ho veľa načapujú, tam už vedia, nielen ako ho správne natočiť, ale aj ako a čím umývať krígle a štuce. Kedy sanitovať potrubie, ako zabrániť, aby klesla pena, na akú teplotu vychladiť poháre.
Ján Píry (43) pracuje ako obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar.
