Keď som sa učil za kuchára, striedali sme týždňovú teóriu s týždňovou praxou. Dnešní žiaci k nám prídu do hotela na prax a nevedia takmer nič. Krájať zeleninu a miešať šaláty... to je na tretiakov a štvrtákov málo. Alebo prihodiť jedlý kvietok na plný tanier. Aj ja mám veľmi rád koncové zdobenie jedla, základom kuchárčiny je však mravčia práca za hrncami. Neviem, kto sa bude takýmto neskúseným absolventom kuchárom-nekuchárom v zamestnaní vôbec venovať. Tam by už mali napredovať a nie učiť sa základy. Keď sa dnes obzriem dozadu na svoju štrnásťročnú prax – predovšetkým v nehotelových reštauráciách na východe Slovenska – hneď vidím, čo všetko som v tomto smere zanedbal. Dnes treba rýchlo napredovať, vyvíjať sa, neustále sa učiť, pátrať po novinkách, nevynechať žiadnu príležitosť na inšpiráciu, hľadať si reštauráciu – zamestnávateľa na čoraz vyššej úrovni a kto môže, určite nech zbiera skúsenosti v zahraničí. Ja by som si vybral rakúsku gastroscénu. Ale učiť sa dá aj inak. Rád chodievam do neznámych reštaurácií, hoci aj v tomto regióne. Nemyslím si, že dobré a chutné nápady sa dajú objaviť len na vychýrených adresách. Otvorím jedálny lístok a hľadám názov, ktorý ma niečím novým zaujme. Najprv jedlo nechám prejsť žalúdkom, potom hlavou... aby ma nabudilo k nejakej novej, originálnej a čisto mojej variácii. Je celkom jedno, ku ktorej etnickej gastronómii by sme ho priradili. Chutí mi mexický i maďarský štýl, aj keď nedám dopustiť na slovenskú kuchyňu.
František Košuda (33) je šéfkuchárom wellness hotela Patince v Patinciach.
