Moja kuchárska kariéra sa začala na základnej škole a prvým jedlom, ktoré som pripravoval, bola pizza. Mali sme tam totiž predmet varenie a robili sme práve toto jedlo. Jej príprava sa mi zapáčila natoľko, že som ju potom urobil aj doma pre rodinu. Boli z toho nadšení a mne sa, samozrejme, páčilo, že som im urobil radosť. Začal som mať potešenie z varenia a baví ma to doteraz. Páči sa mi urobiť z niečoho niečo iné a pripraviť to pre niekoho. Varím srdcom a baví ma, že môžem dať na tanier svoju víziu a predstavy, že môžem ľudí zaujať a naplniť ich predstavy tým, čo im uvarím. Keď spomínam teraz na svoje kuchárske začiatky, musím povedať, že všeobecne začiatky nie sú ľahké. Gastronómia je totiž odbor, kde nepracujete osem hodín a máte „fajront“. Na druhej strane – práca v kuchyni je tímová, my sme v reštaurácii ako jedna veľká rodina, prichádzame do kontaktu s rôznymi typmi ľudí, každý deň je iný. Rozhodne to nie je jednotvárna robota. Najradšej varím tak, že idem do chladničky, povyberám si rôzne suroviny a z nich vymýšľam jedlá. Nemám jedlá, ktoré by som varil špeciálne rád, ale celkom ma baví pripravovať ryby. Považujem za dôležité, aby produkty, ktoré používam, ostali aj po príprave aspoň približne takými produktmi ako pred ňou. Aby bolo v jedle cítiť chuť toho, z čoho je pripravené. Napríklad keď pripravujem k mäsu zelerové pyré, nechcem, aby v ňom bola cítiť najmä smotana a mlieko.
Dragan Miljkovic. Varil vo vychýrenej salzburskej reštaurácii Hangar 7. Teraz šéfuje inej salzburskej reštaurácii Schloss Aigen. Na Slovensku hosťoval v rámci projektu World Chefs v bratislavskej reštaurácii Camouflage.
