Bar je taká „elektráreň“ so zvláštnou atmosférou. Ľudia prichádzajú i odchádzajú – spravidla rýchlejšie než pri stolovaní v reštaurácii alebo kávičkovaní v kaviarni – dávajú tam priechod svojim emóciám, bavia sa, nakúkajú. Na jednom mieste sa koncentruje viac nálad, iskrenia. Preto ho mám rád. Baví ma však aj jeho zákulisná pracovná strana. Keď žiak vyjde z hotelovej školy, nezáleží mu na rozdieloch medzi vodkou a ginom – pokiaľ ide o konzumovanie. Ale potom prichádza spoznávanie. Postupne zistí, že to nie je o grádoch a pití pre pitie, ale že za každou značkou sa skrýva príbeh; niekedy starší než jeho rodičia a prarodičia. A začína sa k nim správať s úctou: postupne sa naučí vnímať aj rozdiely – aha, takto chutí guyanský rum El Dorado, takáto je venezuelská Santa Teresa, Appleton Estate z Jamajky, Mont Gay z Barbadosu, dominikánsky Matusalem, Centenario z Kostariky či kubánsky Havana Club, ktorý je mojím favoritom. Už aj preto, že mi jeho svetová súťaž umožnila splniť si dávny sen – návštevu Kuby. Prirovnal by som to k futbalistovi, ktorý si môže zahrať na slávnom ihrisku. V takom duchu, rešpekte a radosti sa pre mňa niesla možnosť vidieť historické výrobne, ocitnúť sa v dedine, kde sa zrodil slávny koktail Daiquiri, trochu si pošliapať v Hemingwayových stopách. No a nechať sa tým inšpirovať pri tvorbe nových drinkov.
Bystrík Uko (23) pracuje v reštaurácii Hangar-7 v Salzburgu, predtým bol barman v Paparazzi bar & restaurant a v bratislavskom hoteli Falkensteiner. Je víťazom národného Havana Club Cup ’09. Vo svetovom Grand Prix na Kube vybojoval pre Slovensko neoficiálne piate miesto.
