Brazília, Kolumbia, Vietnam, Honduras, Etiópia, India... Až 16 krajín v tzv. kávovom opasku okolo rovníka dokáže vyprodukovať kríky s kávodarnými „čerešňami“. Niekde vďaka počasiu a pôde veľmi ľahko, inde ťažšie, niekde s ručným zberom, inde s mechanizovaným či dokonca strojovým. Niekde prostredníctvom mužov, inde takmer výlučne žien, pretože majú lepší cit v prstoch. No a presne toto mám rád v kávovom biznise – objavovanie, cestovanie, dorozumievanie sa rôznymi jazykmi, stálu zmenu a variabilitu aj empatiu s ľuďmi na farmách. Je to presne také, ako pri práci s vínom, každý región a každá sezóna dodá káve iné vlastnosti a inú chuť, viem to aj podľa 250-tisíc šálok, ktoré som doteraz ochutnal. Znalci rozoznávajú až 25 hlavných a 800 jemných druhov príchutí. Mojou srdcovou záležitosťou je pritom Guatemala s jej vulkanickou pôdou, inak som však všetkými desiatimi za kávovú demokraciu. Každému chutí iná káva a kvalita z hľadiska spotrebiteľa je individuálna záležitosť. Ani ja si netrúfnem povedať, že tá a tá odroda, značka či zmes je lepšia, najlepšia. Poznáme veľa spôsobov prípravy a každý si vyžaduje niečo iné. Aj ja napríklad deň začínam raňajkovou kávou, neskôr si dám espresso, popoludní možno kapučíno alebo prekvapkávanú. Niekto si pridáva mlieko, smotanu, iný sladí, ďalší prichutí likérom alebo koreninou. Je na nás odborníkoch, aby sme zachovávali nestrannosť a kávu posudzovali podľa merateľnejších kritérií.
Andreas Christmann (47) pracuje celý život v kávovom biznise, šestnásť rokov pôsobí v medzinárodnej spoločnosti Tchibo ako riaditeľ nákupu kávy.
