Čo má rád Alvarez Momi

Ja som Verončan, manželka Chorvátka, roky podnikáme na Slovensku a takmer ne-
existuje krajina, ktorú by som nenavštívil. Mám teda prehľad, kde aké kulinárstvo vyznávajú. Pozerám sa naň očami odborníka; veľa národných gastronómií vlastne tvorí len zopár originálnych jedál. Na rozdiel od talianskej – rôznorodej a skutočne pôvodnej. Slovenským hosťom ju predstavujem iba cez tradičné suroviny a tradičné pravidlá, ktoré však umožňujú aj prípravu nových jedál a kombinácií. Mám nesmierne rád túto tvorivú stránku kuchárskeho remesla, pretože vnáša iskru do stereotypu. Za rovnako dôležité však považujem aj zachovanie kultúry a štýlu stravovania, vyznávaný v dvadsiatich regiónoch „veľkej čižmy“. U nás je zvykom, že šéfkuchár často vyjde z kuchyne (aj keď nie je majiteľom reštaurácie) alebo roznesie hosťom jedlá. V Taliansku aj v luxusnej a nie lacnej reštaurácii panujú neformálnejšie vzťahy: srdečnejšie sa vítame, už pri druhej návšteve sa bozkávame, rýchlo si začíname tykať, počas sviatočného dňa rozdávame darčeky, s konkurenciou sa priateľsky navštevujeme. Tunajší hostia sú prekvapení, ale tento spôsob sa im páči. A spravidla nenamietajú, keď im vnucujem talianske varenie, stolovanie a konzumovanie, či už ide o cestoviny al dente, surovejšie steaky, piccolo kávu alebo bozky na privítanie.