Na otázku, čo mám rád, alebo ako sa na Záhorí hovorí „co lúbím“, odpovedám vždy rovnako – predsa mladé baby! Ale teraz vážnejšie. Mám rád dobré, čisté, poctivo urobené víno. Desiatky rokov trávim vo vinohrade a víno, ktoré pijem, musí mať vôňu a chuť ako hrozno, z ktorého bolo vyrobené – nič viac, nič menej. Voľakedy som obdivoval napríklad juhoafrické vína, zdali sa mi najlepšie na svete, ale teraz mám najradšej vlastné víno. Možno to bude znieť samoľúbo, ale pri ňom presne viem, čo pijem, že v ňom nie je nič, čo do vína nepatrí. Lebo pri dnešnom trende, keď sa vína prikrášľujú všetkým možným, len aby na prvý dojem pekne voňali a chutili, človek často nevie, čo pije. Nedávno boli u nás v pivnici francúzski hostia a dávali všetkým vínam 95 – 96 bodov. Hovorím si, vy potvory, vy viete, že tie vína sú čisté. Ešte jedna vec im chutila, na ktorú nedám ani ja dopustiť – radimovská slanina. Jedna pani si z nej aj kus vypýtala so sebou, tvrdila, že v živote nič lepšie nejedla. Ale vrátim sa k vínam – mám pri nich rád rozmanitosť, radšej počas ochutnávky ponúknem 30 vzoriek ako tri, okolo ktorých rozprávam hodinu. Je zaujímavé sledovať, ako sa menia chute ľudí k ľahkým suchým mokom. Napríklad modré odrody ťahajú teraz za kratší koniec, zachraňujú ich ružové vína. To nie je len momentálna móda, ale dôkaz, že ľudia chcú ľahké vína. Teší ma, že konzumenti na Slovensku, ktorí sa vo víne vyznajú, nepodľahli móde zvyškového cukru, stále idú na odbyt suché vína.
Alojz Masaryk (64) pochádza z Radimova, desiatky rokov pracuje ako vinohradník a vinár. V Skalici vlastní vinárstvo Víno-Masaryk.
