Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet týždenníka TREND.
Konkurencieschopnosť podnikov a EÚ v tekutom geopolitickom kontexte
„Zdrojom našej dlhodobej konkurencieschopnosti nie sú masívne štátne dotácie, ale jednotný trh ako priestor, kde môžu podniky investovať, rásť a inovovať bez zbytočných regulačných zásahov,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Švec počas neformálnej Rady Európskej únie pre konkurencieschopnosť v Štokholme.
Podobný názor prezentovali aj zástupcovia viacerých ďalších členských štátov EÚ, najmä menších. Hlavnou témou zasadnutia bola podpora konkurencieschopnosti EÚ v súčasnom geopolitickom kontexte. Komisár pre vnútorný obchod Thierry Breton označil súčasný stav za systémovo naliehavý.
Okrem iného je podľa neho potrebné uvoľniť pravidlá štátnej pomoci, aby EÚ dokázala vyrovnať konkurenčnú nevýhodu podnikov v dôsledku vysokých subvencií v iných krajinách. Slovensko vyjadrilo súhlas so zjednodušením pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, to by však malo vychádzať z dôkladnej analýzy. Zmeny, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž na jednotnom trhu, by mali byť cielené a dočasné. Tak sa môže zabrániť tomu, aby menej bohaté krajiny neboli znevýhodnené voči tým, ktoré majú na podporu svojej ekonomiky viac prostriedkov.
„Nesmie to motivovať na presuny výrobných kapacít medzi členskými štátmi,“ upozornil Peter Švec. Podniky je podľa neho potrebné podporovať aj menej zaťažujúcimi spôsobmi, bez direktívnych zásahov vlád. Za podstatnú úlohu označil aj vytvorenie stimulačného prostredia pre inovácie v EÚ a znižovanie administratívneho zaťaženia podnikov. Ministri na Rade diskutovali aj o ambícii transformácie na zelenú a digitálnu ekonomiku, čo vytvára ďalšiu potrebu kvalifikovanej pracovnej sily. To bude výzvou najmä pre menej rozvinuté regióny.
Firmám chýbajú rezervy na zlé časy
Každá firma bez ohľadu na jej veľkosť a právnu formu by si mala v čase rastu vytvárať finančnú rezervu a mesačne odkladať aspoň desať percent zo zisku. Takáto rezerva jej potom pomôže v krízových časoch. Tvrdí to odborník na podnikanie a investovanie Michal Porubän.
Slovenská realita je však podľa neho najmä v týchto náročných rokoch poznačených pandémiou, infláciou a energetickou krízou iná a mnoho podnikov, najmä malých a stredných, si rezervy nevytvára. Buď už nemá z čoho, alebo nevie ako.
„Viacerým menším firmám prišli vysoké zálohové faktúry za energie, čo vyvolalo paniku. Mnoho podnikateľov nemá dostatok hotovosti, aby toto obdobie prežili do času, kým príde pomoc od štátu,“ zhodnotil M. Porubän. Obáva sa preto aj zvýšenia počtu konkurzov.
Podľa experta nie je dôležitá forma rezervy, ale to, aby bola k dispozícii. A vytvárať ju treba podľa možností aj v ťažších časoch. Prvým čiastkovým cieľom by malo byť vytvorenie rezervy, ktorá pokryje trojmesačné fungovanie firmy. Rezerva zodpovedajúca nákladom na šesť mesiacov sa už dá považovať za miernu istotu. A rezerva pokrývajúca predpokladané náklady na chod a investície na 12 mesiacov je už „veľmi zdravá rezerva“.
ECB nechce rýchly rast miezd
Odborové zväzy v eurozóne by sa mali vyvarovať príliš vysokých mzdových požiadaviek, ktoré by mohli podporiť infláciu. Pre médiá to uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky Luis de Guindos. Pripustil, že požiadavky na vyššie mzdy na kompenzáciu rastúcich spotrebiteľských cien sú oprávnené. Zároveň sa však podľa neho eurozóna musí vyhnúť špirále rastu miezd a cien.
„Inflácia sa v priebehu roka zníži. V tomto roku očakávame priemernú mieru inflácie okolo šesť percent, pričom v poslednom štvrťroku to bude 3,6 percenta,“ povedal. Očakáva, že odbory môžu inklinovať k výzvam na nadmerné zvýšenie miezd. „Musíme byť opatrní,“ varoval v tejto súvislosti.
Podľa L. de Guindosa pri špirále cien a miezd, zvyšujúcich firemné náklady a následne ďalej aj ceny, „nikto nezvíťazí“. Namiesto toho majú vlády ponúknuť cielenú pomoc tým, ktorí sú infláciou postihnutí najviac.
Priemyselná produkcia poklesla
Záver roka nezastihol slovenský priemysel v najlepšej kondícii. V komentári to uviedol bankový analytik Ľubomír Koršňák. Štatistický úrad SR predtým informoval, že priemyselná produkcia v roku 2022 medziročne poklesla o 4,7 percenta, v decembri bol prepad až o 13 percent. Problémy mali energeticky náročné odvetvia, ale aj tie ostatné.
„Automobilový priemysel opäť zápasil s vracajúcimi sa úzkymi hrdlami a pomerne volatilnou produkciou. Strojári či spotrebná elektronika najskôr pociťovali predovšetkým slabnúci externý dopyt,“ konštatoval analytik.
Register právnických osôb je stále chybový
Kľúčový register štátu, register právnických osôb (RPO), podľa Najvyššieho kontrolného úradu stále nemôže slúžiť na právne úkony. Chybovosť záznamov RPO, ktorá znemožňuje použiť dáta na právne účely, sa podľa NKÚ stále pohybuje na úrovni šiestich percent.
Pritom práve táto vlastnosť bola prioritou pri schvaľovaní projektu. Celkový podiel chybných aktualizačných údajov vrátane menej závažných chýb je až 22 percent. Rozpočet na vybudovanie, podporu a následný rozvoj RPO sa postupne zvýšil na 14 miliónov eur.
Spomalené desaťročie Číny
Medzinárodný menový fond v novej prognóze očakáva, že sa hospodársky rast Číny spomalí približne na polovicu v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím.
Prezidentovi Si Ťin-pchingovi sa tak zrejme nepodarí dosiahnuť ambiciózne ciele. MMF predpokladá, že hrubý domáci produkt Číny sa bude odteraz až do roku 2027 zvyšovať medziročne priemerne o štyri percentá a v ďalších 10 rokoch sa rast spomalí na tri percentá. V uplynulom desaťročí pritom rástol HDP Číny priemerne o sedem percent ročne a priemerný rast HDP na obyvateľa bol asi šesť percent. Spomalenie rastu nie je dobrou správou pre Si Ťin-pchinga, ktorý chce, aby HDP na obyvateľa Číny do roku 2035 dosiahol úroveň HDP „stredne rozvinutej krajiny“.
Na to by podľa ekonómov čínska ekonomika potrebovala medziročne rásť priemerne o 4,7 percenta počas 15 rokov. Čína podľa MMF čelí niekoľkým chronickým „protivetrom“, ako sjeú starnutie populácie a spomaľovanie rastu produktivity. Autori správy MMF poukázali aj na to, že model hospodárskeho rastu krajiny poháňajú investície, ktorými sa do štátnych podnikov a nehnuteľností presúvajú nadmerné finančné prostriedky.
Zameriavanie na menej produktívne sektory potom zvyšuje riziká verejného dlhu. Výhľad čínskej ekonomiky v blízkej budúcnosti je „zahmlený“ aj geopolitickým napätím a globálnou konkurenciou v oblasti technológií. Čína by podľa MMF potrebovala zmeniť model rastu založeného na investíciách s vysokými emisiami uhlíka smerom k jeho udržateľnejším zdrojom, najmä k spotrebe.
Finanční makléri odmietajú odvod
Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov varuje pred zásahmi do trhového prostredia, dvojitým daňovo-odvodovým zaťažením a zhoršením finančných služieb. Uviedla to v súvislosti s predloženým návrhom novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.
Energetický úver pre exportérov
V súvislosti s nárastom cien energií predstavila Eximbanka SR nový produkt určený pre exportérov – energetický úver.
K dispozícii je klientom, ktorí majú reálny problém s financovaním zvýšených cien energií, najmä výrobným podnikom s nižšou variabilitou premietnutia nákladov do výstupných cien. Úver slúži primárne na financovanie energií (elektriny a plynu), firmy však musia preukázať exportné zameranie.
„Veríme, že týmto riešením sme schopní pomôcť preklenúť toto náročné obdobie mnohým našim exportérom,“ uviedla Eximbanka.
1,5 percenta
Podľa novej prognózy Európskej komisie by mal byť ekonomický rast Slovenska v roku 2023 na úrovni 1,5 percenta. Bol by to tretí najväčší rast v eurozóne a štvrtý v EÚ. Na rok 2024 odhaduje EK slovenský rast na dve percentá.
177 miliónov eur
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že obnovenie plošných dotácií na obedy pre deti bude stáť v roku 2024 rozpočet 177 miliónov eur. Podľa kritikov opatrenia by to aj v roku 2023 mohlo byť viac ako 100 miliónov.
1 449 eur
Priemerná nominálna mesačná mzda v priemysle na Slovensku v decembri 2022 bola 1 449 eur, priemer za celý rok je 1 373 eur. Podľa Štatistického úradu SR sa mzdy medziročne zvýšili vo všetkých 10 sledovaných odvetviach.
370 000 životopisov
V januári pribudlo na pracovnom portáli Profesia viac než 370-tisíc životopisov, čo je medziročné zvýšenie asi o 40-tisíc. Zamestnávatelia uverejnili 27 562 ponúk, na každú z nich v priemere zareagovalo poslaním CV 18 záujemcov.
Ďalšie dôležité správy
