Čo hľadá na farmách ostrý právnik Krátky

Vplyvnú podnikateľskú organizáciu Klub 500, združujúcu podniky s viac ako pol tisíckou zamestnancov, dokonca potlačil k tomu, aby sa viac vyjadrovala aj k poľnohospodárstvu. No východoslovenský právnik Daniel Krátky má oveľa širšie pozadie.

TREND zaujímalo, či sa aj v agrárnom sektore vráti k praktikám, ktoré pred rokmi ako právnik používal v ostrých súbojoch o veľké priemyselné podniky Slovglass, Chemko, Novoker či nebankovku Drukos. Pri nich dochádzalo aj k pokusom o nepriateľské prevzatia, keď súperiace strany na seba cez právnikov vyťahovali rôzne sporné pohľadávky či mediálne a bilbordové kampane znevažujúce oponentov. Za sebou však má aj súdny spor o veľké peniaze s mestom Košice. Otázky vyvolávajú i jeho investície do médií.

Daniel Krátky (47)

Daniel Krátky Zdroj: Maňo Štrauch

Rodený Sninčan vyštudoval právnickú fakultu košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Hneď po škole začal pracovať vo vlastnej právnej kancelárii. Špecializoval sa hlavne na obchodné spory. Figuroval v bojoch o viaceré veľké slovenské priemyselné podniky či nebankovku Drukos. Neskôr rozbehol vlastné podnikanie aj v poľnohospodárstve a médiách. V mladosti reprezentoval ako junior bývalé Československo v kulturistike.

Pri preberaní družstiev uprednostňujete partnerstvá s pôvodnými družstevníkmi alebo chcete kupovať celé podniky kvôli plnej kontrole, ako to robí väčšina veľkých investorov v agrosektore?

Naša akvizičná stratégia je odlišná. Družstvá tu síce majú v priemere okolo dvesto členov či spoluvlastníkov, no my chceme s nimi v nadobudnutých podnikoch spolupracovať aj naďalej. A nielen to. Sme otvorení aj novým členom, ak sa niekto z vlastníkov pôdy, na ktorej hospodárime, chce stať aj spoluvlastníkom našich družstiev. My dnes máme iba v zopár našich sedemnástich agrárnych podnikoch stopercentný podiel. Stačí nám majorita. Dokonca v niektorých sme len pol na pol. A máme jednu minoritu.

Volíte partnerstvá preto, lebo je to pre vás aj lacnejšie?

Nie. To nie je hlavný dôvod. Vychádzame z toho, že farmy nemožno riadiť z bratislavskej kancelárie. Chceme mať v podnikoch domácich spoluvlastníkov, lebo oni regiónom rozumejú najlepšie. Na partnerstvá s najlepšími vieme počkať. Náš akvizičný proces trvá bežne dva roky, teda dostatočný čas na spoznanie sa navzájom a tiež na to, aby oni boli ochotní pustiť nás do firmy. Uvedomujeme si, že v agrárnom biznise by sme nemali v regiónoch šancu na dlhodobo dobrý výsledok, keby sme sa tam tlačili nasilu. Nám neprekáža mať tu aj vyrovnané partnerstvá, lebo veríme, že iba konsenzom sa dá vybudovať dlhodobo prosperujúci biznis.

Ešte ste v žiadnom družstve nemali spor?

Nie. Ani žiadny konflikt. Čo sme sľúbili, to sme dodržali. Nemáme mať prečo spory. Nie sme ani sami naivní a v každom družstve máme dohodu, ako bude prebiehať rozchod, ak by sme sa dostali do sporov.

Daniel Krátky Zdroj: Maňo Štrauch

Ostré zručnosti vraj pochoval

V minulosti ste boli právnym zástupcom i vo viacerých ťažších sporoch s pokusmi o nepriateľské prevzatie priemyselných či finančných podnikov. Nemusia sa farmári vo vašich spoločných podnikoch báť, že raz tieto praktiky vytiahnete aj na nich a z fariem ich vytlačíte?

Pokiaľ by som moje skúsenosti z 90. rokov chcel využiť aj dnes, tak