Čo DSS nesmú, Sociálna poisťovňa môže

Ten má ľuďom vysvetliť, prečo sa im oplatí vystúpiť z DSS a previesť všetky svoje doterajšie úspory práve do nej. Hneď prvý argument je však zavádzajúci. A nielen preto, že Sociálna poisťovňa žiadne zhodnotenia vykazovať nemôže, pretože nie je správcom aktív. Peniaze, ktoré jej prídu na účet, smerujú hneď na výplatu dôchodkov. A aj tak jej vlani ešte musel štát dať ďalšiu takmer miliardu eur, aby svoje záväzky splnila.

Ak pre SP platili rovnaké pravidlá, ako štát nariadil dôchodkovým správcovským spoločnostiam, hneď za úvodnú vetu by ju čakalo správne konanie a postih. Zákon totiž hovorí jasne: reklama musí obsahovať upozornenie, že minulý alebo propagovaný výnos portfólia nie je zárukou budúcich výnosov. Každý, kto zažil masívnu kampaň DSS pred desiatimi rokmi, si tieto vetičky z bilbordov či televíznych spotov pamätá. To, čo štát považoval za dôležité zdôrazniť pri súkromnom sporení, vo vlastnom systéme zamlčiava.

Zavádzanie o garanciách

Samotné porovnávanie výnosov prvého a druhého piliera pritom považujú správcovia aktív za „čistý nezmysel“. Peniaze vložené do DSS sa investujú podľa pravidiel obozretnosti, ktoré veľmi presne stanovuje zákon a kontroluje regulátor a depozitár (banka, kde sú peniaze uložené a nesmie byť majetkovo prepojená s DSS). Ich zhodnotenie či znehodnotenie je priamym dôsledkom vývoja na akciových, dlhopisových a peňažných trhoch.

V najvyužívanejšom garantovanom fonde navyše nikdy nesmie mať sporiteľ menej peňazí, než vložil, a to aj po odpočítaní zákonných poplatkov. Neplatí teda, že nasporená suma môže byť „aj nižšia než výška odvedených príspevkov“, ako píše v liste SP. Ani to, že pri „neúspešnom investovaní vám nikto nič nepreplatí“ a „riziko nesiete výlučne vy“. Kto sa bojí riskovať, nechá všetky peniaze v garantovanom fonde a prenesie riziko na DSS. Tá v prípade prepadu musí fond dorovnať z vlastných prostriedkov. Klienta sa takáto chyba nedotkne. Jediné, čo mu z úspor odhryzne, bude inflácia.