Čo dokáže virtuálna realita: Liečiť tupozrakosť aj okoreniť porno

Okuliare pre virtuálnu realitu (VR) najnovšie dokážu vnímanie človeka preniesť priamo na pláž alebo do nadizajnovanej obývačky ešte pred kúpou bytu. Virtuálna realita – ako médium úplne nového charakteru – má perspektívu zmeniť mnohé aspekty bežného života, od herného a filmového priemyslu, cez architektúru až po medicínu a podnikanie. Alebo je to len predvoj ďalšieho nastupujúceho fenoménu – rozšírenej reality?

Monitor je pasé

„Ešte som nestretol skeptika, ktorý by si virtuálnu realitu osobne vyskúšal a povedal, že nemá budúcnosť. Ale mám na mysli kvalitnú VR. Do tohto trendu sa totiž pustilo veľa firiem a prvý dojem môže pokaziť na kolene robená VR,“ tvrdí Martin Jaššo, VR producent zo slovenskej firmy Pixel Federation.

Spoločnosť, doteraz známa svojimi hrami pre Facebook, vytvorila novú samostatnú VR divíziu a už aj prvý produkt – hru CoLab. Zatiaľ len ako demo, ale v lete bude plná verzia, dostupná pre majiteľov VR okuliarov.

Herný biznis je zatiaľ hlavným komerčným ťahúňom VR. A je prirodzené, že atraktívna technológia cieli na hráčov. Vidieť to na okuliaroch PlayStation VR či na spolupráci HTC s herným gigantom Valve pri vývoji okuliarov HTC Vive.

Lekár síce musí získať skúsenosti vlastnými rukami, no pri štúdiu a nadobúdaní praxe je dôležité aj pozorovanie špecialistov priamo pri práci. S VR technológiou to ide jednoduchšie. 

U každého z nich ide o prvú komerčnú generáciu tejto technológie. Ako odhaduje M. Jaššo, s pripojením ovládačov pre ruky, a teda možnosťou manipulovať s priestorom, nastane ešte hlbšie „vžitie sa“. Už žiadne dvojrozmerné monitory, ale ocitnutie sa priamo v deji. „Kto okúsil pravé vžitie, ten pochopí, v čom je virtuálna realita výnimočná,“ hovorí.

Rozhodnutie Facebooku na kúpu firmy Oculus za dve miliardy dolárov pred dvoma rokmi ukazuje na zjavný záujem veľkých firiem o VR technológiu. Okuliare Oculus Rift sú prvým fyzickým produktom, ktorý Mark Zuckerberg predáva.

Podľa analytickej spoločnosti Cantor Fitzgerald by odbyt týchto okuliarov mal tento rok byť 600-tisíc kusov a viac ako dva milióny budúci rok. To by spolu s právami na VR tituly znamenalo tržby vo výške 1,6 miliardy dolárov. Teda približne desatinu tržieb celého Facebooku. Ide o veľký, rastúci koláč. Do roku 2020 má podľa analytikov ísť o 30-miliardové odvetvie.

Liečba cez okuliare

Medzi lekárskou ambulanciou a virtuálnou realitou na prvý pohľad nevidno súvis. Pritom medicína sa stáva jednou z najaktívnejších oblastí, kde sa VR okuliare budú objavovať čoraz častejšie. Liečba psychických chorôb bola prvou, kde sa začalo koketovať s VR.

Dnes sa v tejto praxi dosahujú pozitívne výsledky. Veď čo môže byť lepšie kontrolované prostredie na potlačenie strachu z výšok ako rovná plocha a nasadené VR okuliare? Vedci z Oxfordskej univerzity sa zase zamerali na vytváranie terapeutického prostredia pre ľudí trpiacich paranojou. Už polhodinový virtuálny zážitok vykazoval pozitívne výsledky.

Virtuálnym svetom môže byť aj ľudské telo. Lekár síce musí získať skúsenosti vlastnými rukami, no pri štúdiu a nadobúdaní praxe je dôležité aj pozorovanie špecialistov priamo pri práci. S VR technológiou to ide jednoduchšie. Medzi prvými, kto tento spôsob použil, bola Royal London Hospital.

Nemocnica zrealizovala spolu s technologickou spoločnosťou Matvision svetovú premiéru streamovania operácie pomocou VR. Zákrok viedol svetovo uznávaný odborník na rakovinu tráviaceho traktu Shafi Ahmed. Zákrok však sledovali aj stovky ďalších.

Dve 360-stupňové kamery priamo zo sály naživo vysielali zábery. Študenti medicíny mohli operáciu sledovať cez webovú stránku v 3D videu alebo s okuliarmi vo virtuálnej realite. Aj na internátnej izbe mohli pacienta vidieť z každej strany, ako keby stáli vedľa doktora S. Ahmeda.

Tréning pre oči

Virtuálna realita sa v medicíne praktizuje aj na Slovensku. Vo forme podnecovania dialógov o autizme to bol napríklad marcový projekt Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom. Ich aplikácia umožňuje pomocou VR okuliarov zažiť, ako autisti vnímajú pre ostatných bežné zvuky a obrazy.

Okuliare Oculus Rift sa ako medicínsky nástroj používajú v Martine. Ide o projekt očného chirurga Petra Žiaka, medicínskeho riaditeľa očnej kliniky UVEA Mediklinik a veľkého fanúšika virtuálnej reality. Technológia ho zaujala už začiatkom deväťdesiatych rokov kvôli filmu The Lawnmower Man od Bretta Leonarda.

Začal preto sledovať scénu okolo 3D a VR. Bol jedným z prvých dvadsiatich záujemcov o prototyp Oculus Rift a komunikoval priamo so zakladateľom firmy Palmerom Luckeyom. P. Žiak sa ako mikroinvestor na Kickstarteri stal majiteľom prvej vývojárskej verzie okuliarov. A potom aj všetkých ostatných.

Očný chirurg Peter Žiak využíva virtuálnu realitu pri liečbe. Zdroj: Uvea Mediklinik

Medzitým sa na trhu objavila aplikácia Diplopia od Jamesa Blahu, ktorý trpel amblyopiou, čiže „lenivým okom“ (tupozrakosťou). Pomocou VR okuliarov a programu na precvičovanie očí začal P. Žiak s experimentálnou liečbou. S betaverziou diplopie podstúpilo tréning sedemnásť pacientov a po niekoľkých sedeniach a desiatich hodinách „hrania“ sa ich zraková ostrosť merateľne zlepšila.

Od minulého decembra už používajú komerčnú verziu softvéru pre oftalmológov a pomáhajú ďalším štyrom desiatkam pacientov. „Vidím ďalšie možnosti v medicíne, najmä pri