Čo budeme jesť v roku 2015: Tŕnistá cesta k lepším potravinám


Pre slabšie situovaných spotrebiteľov sa vymýšľajú čoraz lacnejšie produkty s množstvom náhrad. No a každý, kto si priplatí, môže rátať s vyššou kvalitou. Až do tej miery, že budúcnosť má byť aj o potravinách šitých na konkrétneho človeka.


Domáca slovenská výroba potravín bude popritom chcieť zabojovať o stratené miesta na tuzemskom trhu. Na lokálpatriotov sa nemožno spoliehať, skôr zaberie ďalšie zefektívňovanie, skvalitňovanie a inovovanie výroby. Domáca produkcia potravín našťastie získava nové posily. Potraviny učarovali v posledných rokoch množstvu investorov, ktorí pôvodne vyrástli v iných biznisoch. A štát sa pokúša podpornými nástrojmi dostať na prestarnuté farmy mladú krv.


Tenký ľad zlacňovania


To, že by dnešné potraviny boli menej kvalitné ako kedysi, neplatí. No sú oveľa pestrejšie. V ponuke sa prejavuje cenový tlak obchodných reťazcov, ktoré sa snažia na pulty dostať čo najlacnejší tovar. No ak výrobca viac myslí aj na dlhodobejšiu prosperitu, produkuje aj vysoko kvalitné potraviny s vyšším ziskom. I keď si to vyžaduje na štarte väčšie investície do strojov i marketingu.


Zlatou baňou v potravinárstve naďalej zostane nájdenie lacnejšieho, no stále bezpečného aditíva. Problém nastáva, ak veda zlé účinky nejakého prípravku odhalí až neskôr. Šťastím je aspoň to, že k naozaj zásadnému ohrozeniu zdravia ľudí nedochádza často. Veľkými kauzami nedokonalosti vedy bolo azda iba využívanie rakovinotvorného insekticídu DDT či choroba šialenstva kráv.


Škandály s ohrozením života ľudí vznikajú väčšinou až v dôsledku podvodného obchádzania nastavených štátnych regulácií tak, ako to bolo pri metanolových travičoch z Česka či pri pridávaní rakovinotvorného melanínu do čínskeho mlieka, len aby navonok malo viacej bielkovín. Plusom v boji proti podvodníkom so starými či falšovanými potravinami je, že v posledných rokoch už aj slovenskí inšpektori viac kontrolujú nielen fabriky a obchody, ale aj prepravcov potravín na cestách.


Ťažšia cesta za kvalitou


Na opačnom póle je lákanie spotrebiteľov, ktorí chcú naozaj kvalitné, zdravé a výživné jedlo. A sú ochotní si za to aj priplatiť. To všetko chce peniaze navyše aj od výrobcu na drahý marketing i prácu so značkami. A tak do toho idú hlavne silnejšie firmy. Stredoeurópska skupina Kofola popri klasických vodách a malinovkách vidí svoju budúcnosť aj v čerstvých ovocných a zeleninových šťavách. Na to, aby ľudí prilákala, volí ich predaj aj cez siete špecializovaných barov. Do prémiovej kvality sa tlačia aj menšie firmy s čisto slovenským rodokmeňom. McCarter z lacných džúsov presedlal na pravé, drahšie ovocné šťavy. Do prémiovejších káv a čajov išli zasa Baliarne obchodu Poprad. Štart vyššej kvality je vždy náročný. No ak sa to podarí, prichádzajú aj vyššie zisky. Baliarne v posledných rokoch napríklad vykazujú až zhruba 10-percentnú rentabilitu tržieb.


Väčší prehľad


V záplave rôznych potravín sa spotrebiteľ už teraz môže orientovať ľahšie. Brusel tlačí výrobcov do čoraz podrobnejších opisov skutočného zloženia potravín. Ak potravina neobsahuje pravé ovocie, ale iba arómu, nesmie byť na obale žiadny obrázok ovocia. Podrobnejšie sú aj informácie o pôvode potravín. Od jari už budú kupujúci presne vedieť, kde sa chovalo a kde bolo porazené zviera, nielen pri hovädzine ako teraz, ale aj pri bravčovine, hydine, jahňacine i kozľacine.


Novým trendom v samoobslužnom reštauračnom stravovaní je gurmánska rezerva na doma. Človek si vtedy po obede v reštaurácii kúpi aj zabalené predpripravené suroviny, ktoré má doma v chladničke v zálohe. Aj viaceré reťazce fast foodov sa už snažia pôsobiť zdravšie. Mnoho z nich sa prefarbilo na zeleno, aby pôsobili zdravšie a moderne. Nemálo investujú aj do informovania o presnejšom pôvode a zložení svojich produktov. Hlavne rozširujú segment zdravšej stravy vrátane jedál pre deti. Vedia, že iba rýchlosť obsluhy nerozhoduje.


Hi-tech budúcnosť


V budúcnosti sa aj v európskom potravinárstve budú čoraz viac presadzovať GMO plodiny či mäso z klonovaných zvierat. EÚ si k týmto modernejším a efektívnejším technológiám síce zachováva odstup, ale žiadne negatíva klonov či upravených plodín na ľudský organizmus nikto nepreukázal. A EÚ sa po privretí ruského trhu môže aj v obchode s potravinami viac priblížiť pokrokovejším partnerom z USA.


Do výživy sa vracajú aj nutrične hodnotné plodiny z minulosti, ako sú pohánka či bôb. Do praxe spracovávania plodín sa začnú zavádzať aj šetrnejšie technológie na opracovanie základných surovín, aby si na výrobných linkách v čo najväčšej miere zachovali pôvodnú výživnosť.


Len naozaj dobré „slovenské“


Osobitnú veľkú úlohu má aj domáca produkcia potravín. Dnes kryje len zhruba polovicu domáceho apetítu. Cieľ štátu zvýšiť zastúpenie domácich potravín do roku 2020 až na 80 percent celonárodného dopytu je politicky atraktívny, no nereálny cieľ. Štát síce len nedávno v Bruseli vyjednal možnosť zvýrazňovania domácich potravín osobitým označením „slovenské“, no kupujúcich zaujíma hlavne slušná kvalita za dobrú cenu. Kvalitu Slováci zvládajú, no na nízku cenu im často chýbajú efektívnejšie technológie a úspory z rozsahu.


Väčšine slovenských potravinárov sa dá potom vyčítať aj to, že nevedia myslieť globálnejšie. Na výzvu slovenského Tesca, ktoré od domácich producentov chce vo väčšom zásobovať aj ostatné jeho predajne v stredoeurópskych krajinách, zatiaľ akčnejšie reagovali len dve firmy – Tatranská mliekareň Tami a dodávateľ ovocia a zeleniny Vitazel.


Udržanie zaujímavo nižších cien potravín bude náročné: základné suroviny pôjdu s cenami hore v dôsledku rastúceho apetítu rozvojových krajín.


Povzbudením pre reštart domácej výroby potravín môže byť to, že v posledných rokoch do nej investuje aj množstvo nových hráčov, ktorí pôvodne zbohatli v strojárstve či IT sektore. Teraz ich zaujíma zdravá výživa a v potravinách vidia stabilný biznis. Viacero konkurzných právnikov už družstvá nekupuje len na kšeft pre niekoho iného, ale si z nich sami budujú prosperujúce farmy. Bývalý partner Penty Jozef Špirko spolu s jej bývalým manažérom Petrom Ondrom investujú trebárs do oviec a ovčích produktov. Majitelia IT firmy Swan rozvíjajú ekologické chovy dobytka i oviec. A výrobca elektroniky Vladislav Khabliev si na hornej Nitre buduje nový agropotravinársky komplex s farmami, mlynom, cestovinárňou a lisovňou olejov.


Mladí vpred


Štát láka do poľnohospodárstva aj mladých. Farmárov do 40 rokov po novom podporuje vyššími dotáciami. Vydá im do prenájmu aj časť pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu. Tradiční farmári si myslia, že sa výhody pre mladých budú zneužívať. Mladých však nízke platy veľmi lákať nebudú, skôr ich môže osloviť podnikanie na vlastnom. A neskôr môžu prevziať farmy po starých farmároch.


Prínosom môže byť aj nové nastavenie eurofondov. Po novom už o ne môžu žiadať aj veľké a nielen malé potravinárske firmy. Navyše eurofondy sa už nebudú dať získať iba na prvotné spracovanie základných surovín, ale aj na nadväzujúce produkcie. Doteraz tak mohol byť podporený mlyn, no cestoviny už nie.