Čo ak Briti naozaj odídu

Už teraz je však jasné, že odklon Británie od zvyšku dvadsaťosmičky bude pokračovať tak či onak. Aj pri výhre prívržencov zotrvania v únii totiž prídu na stôl politické ústupky pre ostrovnú krajinu, ktoré s Bruselom dohovoril premiér David Cameron ešte vo februári. Isté je tiež pokračovanie veľkej neistoty.

V prípade výstupu zasa kráľovstvo čakajú niekoľkoročné rokovania o odchode a usporiadaní si nečlenských vzťahov – najmä pre vzájomný obchod a investície – so zvyšnou dvadsaťsedmičkou krajín.

Naťahovanie sa o čísla

Scenáre „za“ i „proti“ únii sa dajú celkom dobre načrtnúť. Aj keď v mysliach voličov môžu byť tieto možnosti diametrálne odlišné od toho, čo po dvoch možných výsledkoch referenda očakávajú odborníci. Pretože britská predreferendová kampaň bola do veľkej miery aj veľkou hádkou o štatistikách a predikciách.

Podľa kampane za výstup tvoria britské členské príspevky v únii 350 miliónov libier (452 mil. eur) týždenne. Tie by odporcovia únie chceli minúť radšej po svojom. Zabúdajú však na to, že bez príspevkov do Bruselu by chýbali peniaze miestnym farmárom, chudobným regiónom či firmám, ktoré profitujú z európskych dotácií. Británia je po Nemecku napríklad najväčším príjemcom eurofondov na vedu a výskum. Navyše, časť peňazí smerujúcich do rozpočtu únie Brusel ostrovanom posiela hneď naspäť. Ide o takzvaný rabat, ktorý v odpore proti štedrým dotá- ciám do poľnohospodárstva dohodla ešte premiérka Margaret Thatcherová.

Odklon Británie od zvyšku dvadsaťosmičky bude pokračovať, či referendum dopadne tak či onak

Očistené o túto úľavu tvorí britský príspevok do EÚ podľa BBC 280 miliónov libier, z ktorých polovica priteká každý týždeň znova naspäť vo forme eurofondov. Ako bohatá krajina je však Spojené kráľovstvo stále čistým platcom do spoločného rozpočtu, podľa Financial Times v objeme 8,5 miliardy libier (10 mld. eur) ročne.

Benefity z členstva v európskom trhu tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl sú pritom pre britskú ekonomiku podľa rôznych odhadov násobne vyššie. Podobne sa však viedli polemiky aj o nich. S úniou si Spojené kráľovstvo vymieňa takmer polovicu svojho zahraničného obchodu, preto dopad odchodu z jednotného trhu môže byť teoreticky celkom veľký.

Britské ministerstvo financií predpokladá, že do pätnástich rokov po výstupe z únie by bolo miestne HDP o šesť percent nižšie, ako keby krajina v EÚ zostala. OECD vidí túto hospodársku stratu v rozmedzí troch až 7,7 percenta. Podobné odhady vydali aj MMF a Bank of England. Kritici únie hovoria, že investície z Európy možno poklesnú, ale naopak narastie objem britského obchodu s krajinami mimo únie, ako sú India či Austrália.

Imigrácia na vzostupe
(tis. osôb, čistá imigrácia do Veľkej Británie)

Mimo ako Švajčiarsko?

Negatívny dopad výstupu možno čakať aj pre londýnsku City – európske finančné centrum. Niektoré bankové spoločnosti, napríklad HSBC či J. P. Morgan, už ohlásili, že po odchode Británie z únie presunú svoje aktivity inam. Ako potenciálne nové sídla svojich aktivít spomínajú najmä Paríž a Frankfurt.

Podľa šéfa J. P. Morgan Jamieho Dimona bude toto sťahovanie finančníkov