Sobota 21. februára 2009, Polomka. Zrážku vlaku s autobusom na nechránenom železničnom priecestí neprežije 12 ľudí. „Obyvatelia Polomky si tragédiu stále nedokážu vysvetliť a nad jej dôsledkami bezmocne krútia hlavami,“ hlási ešte v ten deň jedna zo slovenských televízií. V spravodajskom bloku s názvom Obyvatelia Polomky vidia za tragédiou osud. Teda nie málo ostražitého vodiča. A nie bezohľadnosť tých, ktorým ani po dávnejšej tragédii na tom istom priecestí neprekážalo, že na riziko zrážky upozorňuje namiesto svetelnej signalizácie len smetisková tabuľa. Čo by sa stalo, keby k podobnej tragédii nedošlo v nevýznamnej horehronskej dedine, ale v Spojených štátoch?
Spoločnosť, ktorá zabezpečovala autobusovú dopravu, by nešla do konkurzu len v tom prípade, že by mala uzatvorenú poistku s krytím v rádovo desiatkach miliónov dolárov. Približne v týchto hodnotách by sa pohybovala priznaná náhrada jednotlivých typov škôd. Na strane žalovaných by sa nepochybne objavili železnice a správcovia okolitých ciest. V hľadaní vinníka by sa možno na zozname žalovaných ocitlo aj neďaleké lyžiarske stredisko. Ktoré mohlo vzhľadom na ekonomický záujem z autobusov plných jeho zákazníkov dbať na bezpečnosť prístupu na svah. Prečo sa v Amerike po tragédiách pozorne hľadajú konkrétni vinníci, kým Slováci si skôr poplačú a všetko zvalia na vrtochy nežičlivého osudu?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
