Sľub novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, že zavedie 60-percentné clo na dovoz z Číny a 10- až 20-percentné clo na všetky ostatné dovozy, vyvolal verejnú diskusiu o tom, či sú takéto politiky skutočne také zlé. Napokon clo je spotrebná daň a väčšina ekonómov uprednostňuje dane zo spotreby pred daňami z príjmu, pretože tie sú efektívnejšie a ľahšie sa spravujú.

No clá majú významné nevýhody. Keďže zdaňujú len dovážané produkty, narúšajú trhy tým, že presúvajú zdroje od efektívnejších zahraničných výrobcov k menej efektívnym domácim firmám. Táto neefektivita je na úkor spotrebiteľov. Podobne ako väčšina spotrebných daní, clá sú regresívne, čím kladú väčšie bremeno na domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré vynakladajú väčší podiel svojho príjmu na spotrebný tovar. Napriek tomu majú clá politickú príťažlivosť. Kritici globalizácie vo vyspelých ekonomikách už dlho tvrdia, že zisky z efektívnosti z posledných desaťročí liberalizácie obchodu boli skromné v porovnaní so spôsobenými narušeniami. Zatiaľ čo americkí spotrebitelia mali prospech z nižších cien dovážaného tovaru, najmä z Číny, tieto široko rozptýlené zisky boli menej viditeľné ako koncentrované problémy zatvárania tovární a straty pracovných miest.

V tomto kontexte nemusia vyššie clá vyzerať tak zle. Možno by zvrátili tok ziskov z globalizácie k domácim výrobcom a zamestnancom. Možno by sa regresívne účinky ciel mohli riešiť politikami, ako sú výnimky pre minimálny dovoz. A americkí spotrebitelia v minulosti nevyzerali zvlášť vďační za úlohu obchodu pri znižovaní cien tovaru. Problém s takýmito argumentmi je, že ignorujú súčasný makroekonomický kontext. Inflácia za posledné tri roky zvýšila citlivosť spotrebiteľov na zmeny cien. Kým zástancovia nových ciel tvrdia, že finančné bremeno by niesla Čína, zvýšenie ciel v rokoch 2018 až 2019 ukazuje opak: väčšinu nákladov znášali americkí spotrebitelia. S ohľadom na to, že clá boli vtedy vo výške desať až 25 percent, 60-percetná sadzba by síce mohla niektoré náklady presunúť na Čínu, ale americkí spotrebitelia by ich aj tak pocítili. Aj keby ceny v USA zostali nezmenené, mohli by sa vyskytnúť nepredvídané dôsledky. Ak by plošné clá viedli k prudkej devalvácii čínskej meny, zlacnilo by to čínsky dovoz. Čiastočne by to vyvážilo vyššie ceny spôsobené clami, ale oslabilo by to pôvodný cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť amerického priemyslu. Zároveň by silnejší dolár poškodil americký export a zhoršil obchodný deficit.

To naznačuje, že viaceré ciele, ktoré sa v súčasnosti propagujú pre clá – návrat výroby do USA, zníženie obchodného deficitu, generovanie príjmov, zníženie závislosti Ameriky od Číny a prinútenie Číny k rokovaniam –, si často navzájom odporujú. Clá ovplyvňujú americkú ekonomiku prostredníctvom cien. Na zvýšenie konkurencieschopnosti USA alebo zníženie deficitu musia clá zvýšiť ceny dovozu.

Zníženie závislosti Ameriky od Číny je tiež zložité, lebo čínske komponenty sú súčasťou mnohých produktov vyvážaných do USA z tretích krajín. Nové clá by pritom mohli ovplyvniť len priame čínske exporty do USA. Ich rozšírenie na viac krajín by zhoršilo tlak na ceny, pretože by bolo menej možností náhrad pre amerických spotrebiteľov a podniky. Argument za clá ako mechanizmus generujúci príjmy štátu neobstojí. Clá nemôžu v tejto úlohe v žiadnom prípade nahradiť dane z príjmu, lebo rozsah základu dane z príjmu je o rád väčší. Ak by sa však použili ako krátkodobá rokovacia taktika, mohli by vyvíjať určitý ekonomický tlak na Čínu. Hoci predchádzajúce clá predstavovali najväčší odklon od voľného obchodu od Smootovho-Hawleyho zákona z roku 1930, ich ekonomický dosah bol mierny a dohoda umožnila USA zachovať si tvár. Clá z rokov 2018 až 2019 však neboli bez dôsledkov. Vyostrovali napätie, tlačili Čínu do aliancie s Ruskom a Iránom a podnecovali protiázijské nálady na domácej pôde. Obchodné narušenia zapríčinené pandémiou spôsobili, že Čína výrazne zaostala za svojimi záväzkami nakupovať tovary z USA.

Súčasné návrhy ciel riskujú zopakovanie histórie, iba vo väčšom meradle. Prichádzajúca administratíva bude čeliť spotrebiteľskej verejnosti citlivej na infláciu a čínskemu režimu, ktorý je dobre pripravený na rozsiahle odvetné opatrenia. To, či sa clá stanú nástrojom rokovaní alebo zdrojom väčšieho ekonomického narušenia, bude závisieť od toho, ako administratíva vyváži rozdielne ciele. Rozhodujúcimi budú rozum a strategická predvídavosť.

Copyright: Project Syndicate, 2024
www.project-syndicate.org