Keď prepukla kauza Čistý deň, bol som pobúrený rovnako ako tisíce ľudí, ktoré čítali blog poslankyne Natálie Blahovej o zneužívaných dievčatách v štátom financovanom resocializačnom zariadení. Bolo to také silné, že som – aj z profesionálnych dôvodov – musel zapochybovať, či toto môže byť naozaj pravda. Lenže v blogu sa hovorilo aj o lekárskych správach, o mnohých detailoch. Vtedy som si hovoril, že ak je na tom všetkom čo len omrvinka pravdy, musí to zatriasť každým svedomitým človekom a najmä mohutným štátnym administratívnym systémom, ktorý si občania na ochranu detí platia. Preto to treba riadne a rýchlo prešetriť.
No kto si myslí, že sa aspoň následne v zodpovedných ľuďoch pohlo svedomie, veľmi sa mýli. To, čoho sme boli svedkami zo strany Richterovho a Ondrušovho ministerstva a jemu podriadených organizácií, ale aj detskej ombudsmanky Tomanovej, polície a prokuratúry, je ďaleko za hranicou, ako má fungovať civilizovaná spoločnosť.
Ľudia, zodpovední za tento systém, sa nedali do jeho čistenia. Nezačali padať hlavy vinníkov a všetkých tých akože kompetentných alibistov. Ľudia, ktorí ubližovali deťom, nesedia v base. Namiesto toho sme sa stali svedkami tančekov, administratívnych kľučiek a spravodajských hier s cieľom zahmliť, čo sa v celej tej schéme dialo, odradiť tých, ktorí na vážne zlyhania poukazujú, znefunkčniť kontrolné mechanizmy, zrelativizovať pravdu a najmä odviesť pozornosť verejnej mienky od podstaty. A ďalej cicať peniaze zo štátneho rozpočtu. Bez ohľadu na záujem detí.
Nie na to určené inštitúcie, ale statoční ľudia narúšajúci systém – opozičné poslankyne, vládnou mocou ignorovaná verejná ochrankyňa práv, odvážna psychologička, abdikujúci členovia akreditačnej komisie – tí všetci ukázali, že v Čistom dni sa prinajmenej porušovali zákony. A ešte väčšie špinavosti má za ušami štátna moc, pretože to kryla. Nik nevie prečo. Je tu len hrozné tušenie, že na ututlaní kauzy má záujem niekto vplyvný.
Mohol by som napísať obligátne – predstavte si, že sa zajtra pokĺzne vaše dieťa a skončí v nejakom „čistom dni“... Nesmie to však byť tak, že kým sa vec netýka našich vlastných detí, nič nás po tom. Spôsob, akým vládnuca moc nakladá s právami detí a ich osudmi, ako nakladá so životmi rodín, spôsob, akým deformuje morálne zdravie spoločnosti a podporuje rozširovanie zhubného bujnenia v nej je útokom na budúcnosť krajiny. Nielen skutočnosti, ktoré sa diali v Čistom dni pred prepuknutím kauzy, ale najmä to, čo sa deje odvtedy, je v mojich očiach najväčšia morálna diskreditácia tejto koalície.
