Čínskym komunistom dochádza para

Keď za noci pristávate v Dillí a pozeráte z lietadla von oknom, ohúri vás veľkosť indickej metropoly. Desiatky kilometrov oranžových svetiel pod sebou: cesty, domy, moderné predmestia i samotná obrovská metropola subkontinentu. Dnes má aglomerácia Dillí už 26 miliónov obyvateľov, päťkrát viac ako Slovensko. Viac má na planéte iba japonské Tokio.

Tempo spoločenského a hospodárskeho rozvoja Ázie je závratné. Z desiatich najväčších miest sveta je tam už šesť. Z tucta najvyšších budov na planéte sa len jedna nachádza mimo tohto najľudnatejšieho a najväčšieho svetadiela. Z desiatich najrušnejších prístavov ani jeden. Štyri najrýchlejšie rastúce ekonomiky skupiny dvadsiatich najdôležitejších hospodárstiev sveta G20 sú z Ázie: Čína, India, Turecko a Indonézia. Ázijské storočie, teda rýchly rast významu východných krajín v ekonomike, politike a kultúre, je už v plnom prúde.

Veľké čínske spomalenie

Toto leto však veľa z pompéznych očakávaní spľaslo. O spomalení čínskeho hospodárstva sa hovorí už dlhšie, viac ako tretinový pokles akciových indexov od júna do augusta už ale nahlodal akúkoľvek silnú vieru v nepretržitý a extrémne rýchly rast ázijského draka. Ten dlhé roky dosahoval až okolo desať percent a čínsku ekonomiku po zohľadnení rozdielnych cenových hladín (v takzvanej parite kúpnej sily) posunul vlani pred USA na svetové prvenstvo.

Augustový čierny pondelok na akciových trhoch v Šanghaji a Šenžene však pod plášťom nekonečného zvyšovania produkcie odhalil štrukturálne problémy čínskej ekonomiky. Tými sú najmä príliš vysoká miera centrálne riadených investícií a štátom vlastnených firiem, málo flexibilný kurz meny, nespoľahlivé štatistiky, ale aj slabá domáca spotreba.

Miestny priemysel je v recesii už niekoľko mesiacov – výroba klesá najrýchlejšie za posledných viac ako šesť rokov. Zmenšujúci sa dopyt čínskych fabrík po výrobných vstupoch sa prelial aj do svetovej ekonomiky: spustil pád nielen cien viacerých komodít, ale i mien krajín, ktoré ich do Číny vyvážajú. Ide najmä o železnú rudu, ktorá sa používa vo výrobe ocele. Tej sa vo svete vyrába najviac v Číne už od deväťdesiatych rokov minulého storočia.