Čínsky vplyv v Afrike znamená pre časť krajín dlhovú pascu, s ktorou si nevedia poradiť

Turista, ktorý priletí od zambijskej metropoly Lusaka, je väčšinou príjemne prekvapený. Podľa medzinárodných kritérií by mal pristáť v jednej z najchudobnejších krajín nielen Afriky, ale sveta. Namiesto toho ho čaká úplne nové medzinárodné letisko, diaľnica do hlavného mesta, po ktorého okrajoch sú nákupné strediská a rýchle občerstvenie svetových značiek. Hlavné mesto Lusaka začali stavať okolo roku 1900 Briti. Tí mali Zambiu, v tom čase známu ako Severná Rodézia, medzi svojimi africkými kolóniami. Budovy „po Britoch“ v centre mesta sú celkom zachované, všade je čisto, po uliciach chodia vkusne a väčšinou európsky oblečení muži a ženy. Automobily sa príliš od tých slovenských či rumunských nelíšia. A keď, tak v tom kladnom smere.

Hlavnou chrbticou hromadnej dopravy sú v dvaapolmiliónovej Lusake mikrobusy, ktoré fungujú ako lacné hromadné taxíky. Napriek tomu, že Lusaku britskí architekti plánovali ako zhruba polmiliónové mesto, základné plány rozvoja dodnes fungujú. Predovšetkým v centre či vo vilových štvrtiach prízemných bungalovov so záhradami je pocit pohody a na južnú časť Afriky aj vysokej miery bezpečia. Preto trochu prekvapujú vysoké múry okolo domov zakončené ostnatým drôtom. „To tu jednoducho musí byť, ľudia si to okolo domov stavajú, aj keď na to nie je príliš dôvod,“ vysvetľuje jeden západný diplomat pôsobiaci v Zambii.

Príroda pre bohatých

Lenže centrum Lusaky a okolité dobré štvrte sú malá pozlátka. Drvivá väčšina obyvateľov krajiny sa dodnes živí poľnohospodárstvom, na vidiek nevedú asfaltové, ale len prašné cesty a vzdelanie aj zdravotná starostlivosť sú ťažko dostupné. Medzi bohatými turistami a miestnymi je obrovská sociálna priepasť. Tú vidieť na projekte malej prírodnej rezervácie na okraji Lusaky. Lusacký národný park, ktorý leží len tridsať kilometrov od zambijskej metropoly, má na miestne pomery zanedbateľnú veľkosť 67 štvorcových kilometrov. Aj na tomto malom území, ktoré tvorí územie typického juhoafrického buša, však žije mnoho zvierat od nosorožcov cez antilopy, žirafy a pakone až po slony.

Zambia má však mnoho iných, mnohonásobne väčších, prírodovedecky cennejších a turistami vyhľadávanejších národných parkov, rezervácií a chránených území. Celkovo je chránená asi tretina rozlohy krajiny. Lenže to sú oblasti, kam sa normálni Zambijčania nepozrú. Z ich pohľadu je to nedostupne drahé. Medzinárodná nadácia, ktorá lusacký park, založený v roku 2011, podporuje, ho na rozdiel od ostatných parkov prevádzkuje predovšetkým pre Zambijčanov, najmä pre školákov. „Miestne rodiny si väčšinou nemôžu drahé národné parky dovoliť. Toto je pre mnohé zambijské deti jediná možnosť, ako vidieť divé zvieratá,“ hovorí britská dobrovoľníčka. A ukazuje novotou voňajúce moderné návštevnícke centrum s výukovými miestnosťami.