Ide o rázny prechod z neobnoviteľných na obnoviteľné druhy energie a hospodársky rast pri súčasnom znižovaní produkcie skleníkových plynov. Pričinil sa o to Európsky parlament, keď ratifikoval Parížsku dohodu o obmedzení emisií CO2 a zmiernení rastu globálneho otepľovania.
Podmienky splnené
Poslanci Európskeho parlamentu odobrili v pléne Rámcovú dohodu OSN o klimatických zmenách drvivou väčšinou hlasov (610 za, 38 proti, 31 sa zdržalo). Tridsaťstranový dokument dovtedy ratifikovalo 62 štátov, ktoré vytvárajú takmer 52 percent svetových emisií skleníkových plynov.
Dohoda vstupuje oficiálne do platnosti 30 dní po tom, čo ju ratifikuje aspoň 55 štátov, ktorých podiel na emisiách predstavuje aspoň 55 percent. V momente ratifikácie zo strany európskej dvadsaťosmičky a uložením listín u depozitára v newyorskom sídle OSN dôjde k prekročeniu tejto 55-percentnej hranice, čím sa aktivuje platnosť parížskej dohody. Ratifikačné listiny uložil v New Yorku 7. októbra minister životného prostredia za predsednícky štát Únie – Slovensko – László Sólymos.
Znamená to, že už 7. novembra budú môcť predstavitelia bezmála dvoch stoviek signatárskych krajín pripravovať na klimatickej konferencii OSN v Marakéši konkrétne opatrenia na dekarbonizáciu svetovej energetiky. Účelom transformačného procesu je udržať stúpanie globálnej teploty maximálne o dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Zavádzaním s tým spojených postupov v energetike, priemysle, poľnohospodárstve, doprave i každodennom živote občanov sa má dosiahnuť uhlíková neutralita. To by znamenalo vypúšťať len toľko skleníkových plynov, koľko by ekosystém planéty dokázal zachytiť.
Parížska dohoda v kocke
- DLHODOBÉ CIELE (TEPLOTA)
Udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia, podľa možnosti k hodnote 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. - DLHODOBÉ CIELE (EMISIE)
Signatárske štáty sa musia usilovať o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo najskôr vzhľadom na očakávanie, že rozvojovým krajinám potrvá znižovanie dlhšie. - FINANCOVANIE
Nezáväzná príloha dohody uvádza, že vlády rozvinutých štátov sa majú do roku 2025 dohodnúť na objeme finančnej podpory pre rozvojové krajiny v minimálnej výške sto miliárd dolárov ročne. Má slúžiť aj na zvládanie následkov povodní, sucha, horúčav a stúpania hladiny svetových morí. - TRHY S EMISIAMI OXIDU UHLIČITÉHO
Právne záväzný text dohody neobsahuje konkrétne zmienky o trhoch s emisiami oxidu uhličitého. Obsahuje však zmienku o využití medzinárodne prenosných zmierňujúcich opatrení, ktoré by umožnili dobrovoľne kompenzovať vlastné emisie nákupom emisných kreditov iných štátov. - KTO BUDE KOMU POMÁHAŤ
V dohode sa spomína, že rozvinuté štáty, ktoré sú v stave tak urobiť, by mali poskytovať finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám. Rozvinuté štáty tvrdia, že niektoré krajiny ako Singapur či Južná Kórea sú natoľko vyspelé, že by mohli prispievať viac.
Prínos technologického pokroku
Nie je to tak dávno, čo klasickí priemyselníci „starej školy“ dvíhali výstražný prst. Napomínali medzinárodné ochranárske inštitúcie a environmentalistické organizácie, aby nenástojili na zavádzaní záväzných stropov na objemy vypúšťaných skleníkových plynov. Ide najmä o oxid uhličitý (CO2).
Európska komisia mu pripisuje takmer dvojtretinový podiel na otepľovaní planéty spôsobenom človekom. Odporcovia teórie o antropogénnych príčinách zahrievania klímy zemegule považujú takýto podiel viny za premrštený. Podotýkajú, že pokusmi o paušálne okresávanie povolených objemov emisií ohrozujú hospodársky rast v priemyslových štátoch.
Varovne to tvrdili aj politickí potentáti Číny, kam priemyselný transatlantický Západ presunul v uplynulých desaťročiach značnú časť výrobných kapacít. Odvolávali sa na jeho dvestoročné skúsenosti. Rast výroby sa tam nezaobišiel bez zvyšovania spotreby energie a exhalátov vypúšťaných do ovzdušia.
Zdroj: Profimedia.cz
Stúpanie emisií uhlíka bývalo sprievodným javom spriemyselňovania a nevyhnutnou cenou za zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich. Stámiliónových más v prípade tzv. rýchlo rastúcich ekonomík juhovýchodnej Ázie, Číny a Indie. Politické reprezentácie z Pekingu a Dillí preto
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
