Čína na odvrátenej strane Mesiaca a víťazstvo nad HIV. Hviezdy sú vede naklonené


Gravitačné vlny


Veľké nádeje sa vkladajú do gravitačných vĺn, ktorých existenciu pred dvoma rokmi potvrdili fyzici Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip Thorne. Že niečo také existuje, predpovedal Albert Einstein už pred vyše storočím. Niet divu, že trojica vedcov za svoju prácu dostala Nobelovu cenu. V čom je ich objav taký výnimočný? Prináša úplne nový spôsob výskumu vesmíru.


Po pozemských a kozmických ďalekohľadoch pre rôzne časti spektra a detektoroch častíc vedci môžu pozorovať vesmír už aj prostredníctvom gravitačných vĺn. Je to, ako keby človek získal ďalší zmyslový orgán. Ak sa veľmi hmotné teleso pohybuje, zanecháva za sebou vlny v časopriestore, podobne ako loď na hladine jazera. Doteraz sme ich nevideli.


Čína chce vyslať sondu na odvrátenú stranu Mesiaca, kde doteraz nik nepristál. Cieľom misie je výstup na obežnú dráhu, mäkké pristátie a návrat na Zem

Zapamätajte si dátum 17. august 2017. V ten deň detektor LIGO po piaty raz zachytil gravitačné vlny, tentoraz však záchvevy netrvali len zlomok sekundy ako v predošlých štyroch prípadoch, ale celých 90 sekúnd. Iba o sekundy neskôr zaznamenali dve kozmické laboratóriá krátky záblesk gama žiarenia zhruba v rovnakej oblasti oblohy.


Podľa astronómov bolo zdrojom gravitačných vĺn a gama záblesku splynutie dvoch neutrónových hviezd, dlho hľadaná kilonova. Môžeme sa nádejať, že gravitačné vlny prinesú unikátne poznatky aj v ďalších rokoch.


Webbov teleskop


V tomto roku vedci získali aj ďalšie cenné „nástroje“, ktoré by mali posunúť poznávanie vesmíru ďalej. Bol dokončený obrí kanadský teleskop CHIME, ktorý bude skúmať temnú energiu. „Je to časť fyziky, ktorej zatiaľ vôbec nerozumieme. Umožní nám pochopiť, ako vznikol vesmír a čo bolo pred ním,“ povedal Mark Halpern z University of British Columbia.


Ešte väčšie očakávania vzbudzuje nový vesmírny ďalekohľad pomenovaný po Jamesovi Webbovi, nástupca dosluhujúceho Hubbleovho teleskopu. V lete absolvoval stodenný pobyt v kryogénnom laboratóriu NASA. Test mal potvrdiť, či zvládne extrémne chladné podmienky s teplotou mínus 253 stupňov Celzia. Štart do vesmíru je naplánovaný na budúci rok.


„Webbov ďalekohľad je asi trikrát väčší ako Hubbleov teleskop, navyše operuje v infračervenom spektre,“ zdôraznil vedúci programu Eric Smith. Dokáže tak nazrieť cez mračná hviezdneho prachu, kam ľudstvo doteraz nedovidelo. Bude schopný pozorovať až stokrát menej jasné objekty ako Hubbleov teleskop.


Vesmírni turisti


Zaujímavé udalosti sa v budúcom roku očakávajú aj v rámci bližšieho vesmíru. Čína chce vyslať sondu na odvrátenú stranu Mesiaca, kde doteraz nik nepristál. Cieľom misie je výstup na obežnú dráhu, mäkké pristátie a návrat na Zem. Odvrátená strana Mesiaca je chránená pred rádiovým rušením zo Zeme, čo ju robí ideálnym miestom na umiestnenie rádioteleskopu.


NASA na budúci rok zasa plánuje vyslať sondu k Slnku, ktorá má preskúmať slnečnú atmosféru. Bude musieť odolať vyšším teplotám a žiareniu než akákoľvek iná sonda v histórii. V cieli ju čaká peklo 1 370 stupňov Celzia. K Slnku by mala doletieť v roku 2024.