Čína sa pre mnohých stala príkladom nového ekonomického modelu. Dokázala skrotiť kapitalizmus tak, aby produkoval to najlepšie pre spoločnosť. Plánovaným hospodárstvom a využitím voľného trhu vytvorila najväčší hospodársky zázrak v histórii. Má to však jeden háčik – čínsky ekonomický rast narazil na stenu. Následky budú zásadné pre krajinu aj pre zvyšok sveta.
Uzurpácia moci staronovým prezidentom Si Ťin-pchingom nie je ničím iným ako vyústením priznania si konca hospodárskeho modelu, ktorý priviedol krajinu až na takmer úplný vrchol svetovej ekonomickej pyramídy. Teraz pod ťarchou naakumulovaných problémov čakajú tamojšiu ekonomiku veľké výzvy, ktorých jediným riešením je silná a rozhodná vláda. Čína, doteraz otvorená svetu, sa pomaly a postupne uzatvára. A prioritne sa sústredí na riešenie svojich najpálčivejších potrieb.
Kým sa HDP krajiny od začiatku storočia zvýšilo štvornásobne a ohromilo svet, finančný trh dlhodobo ohodnocuje Čínu s veľkou nedôverou. Napriek prioritnej snahe vlády sa jej nepodarilo zvýšiť medzinárodné postavenie jüanu, na ktorý nepripadajú v rámci globálnych finančných transakcií ani tri percentá.
Zahraniční investori vlastnia iba päť percent čínskych akcií, v porovnaní so štvrtinou v iných rozvíjajúcich sa krajinách. Ešte horší pomer ukazujú dlhopisové trhy. V skratke, o Čínu, z ktorej je extrémne ťažké vyviezť kapitál, majú zahraniční investori iba limitovaný záujem.
Plnou parou vpred, no zlým smerom. Nemecko sa nedokáže zbaviť svojej merkantilistickej politiky
Domáci investori vidia situáciu ešte horšie. Pokým do roku 2015 mohli, z krajiny masovo vyberali peniaze. Z obáv o neudržateľnosť situácie zasiahla vláda a vývoz kapitálu zastavila. Čína sa v otvorenosti kapitálového účtu radí ku krajinám ako Madagaskar či Moldavsko.
Politika nulového covidu sa nestala iba zdravotníckou politikou, ale aj koncom otvorenosti čínskej spoločnosti svetu. To posledné, čo Číne ostáva, je lacná produkcia a jej vývoz. Na pokrytie rastúceho dlhu a ekonomického spomalenia to stačiť nebude. Aj preto prezident ohlasuje, že ekonomika už nie je prioritou. Je ňou národná obroda.
Novým cieľom Číny bude udržať krajinu politicky stabilnú a svoju moc zväčšiť získaním vplyvu nad Taiwanom. Nemusí trvať dlho a na svete sa otvorí nový vojnový front. Následky budú minimálne rovnako veľké ako v prípade Ukrajiny.
Napriek tomu, že energetická kríza núti európske firmy obzerať sa po výrobe v zahraničí, Čína sa stáva v tomto smere čoraz väčším rizikom. Hlasne naň upozorňuje aj nemecká vláda. Po skúsenostiach s Ruskom by mal každý, kto je príliš závislý od čínskej dodávateľskej siete, začať rozmýšľať nad plánom B.
