Čína má s Blízkym východom ďalekosiahle plány

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa vybral na päťdňové turné do Saudskej Arábie, Egypta a Iránu s poslaním predstaviť tam dlhodobé zámery Pekingu s regiónom ležiacom na rozhraní Ázie, Afriky a Európy.

Osobitosť čínskej optiky

Zatiaľ čo účastníci debát v Davose označovali Blízky východ za sud pušného prachu z hľadiska šírenia svetového terorizmu a podnecovania masovej migrácie, čínska optika je iná a vystresovaným Európanom môže pripadať až neskutočná. V žiadnom z posolstiev, ktoré čínsky hosť predniesol alebo mediálne publikoval v Rijáde, Káhire a Teheráne, nenájdeme zmienky o hnutí Islamský štát.

Terorizmus nepodceňuje, no ani nepreceňuje. O konkrétnych nadnárodných teroristických organizáciách nehovoril ani v prejave k predstaviteľom Ligy arabských štátov. Absentujú i v najdôležitejšom dokumente, aký kedy novodobý Peking vydal pri definovaní vzťahov Číny s arabským svetom. Ide o doktrínu jej prístupu k arabskému svetu (China’s Arab Policy Paper), ktorú štátna tlačová kancelária Xinhua zverejnila 16. januára.

Dokument nepriamo nadväzuje na vízie vladárov starovekej Ríše stredu o stykoch s okolitým svetom. Blízky východ nepokladá za sud pušného prachu, ale za civilizačný okruh hodný spolupráce a pomoci. O potrebe pomáhať Blízkemu východu hovoria i Európania, ale z iného uhla. Miliardy eur, ktoré sľubujú poskytovať, majú v prvom rade slúžiť na zmierňovanie utrpenia miliónov obetí vojnových konfliktov a teroristického krviprelievania.

Rozhodovanie o vkladoch do hospodárskeho pozdvihnutia prenecháva starý svet investorským kruhom, ktoré z pochopiteľných dôvodov váhajú a prísne selektujú. Čínsky kapitál takouto voľnosťou pri rozhodovaní nedisponuje a Peking ho môže usmerňovať podľa vlastného uváženia.

... egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi... Zdroj: SITA/AP

Čína na rozdiel od Západu nepokladá Blízky východ za sud pušného prachu, ale za civilizačný okruh hodný spolupráce a pomoci

Viac než obchodný koridor

Čína meria svoju stratégiu voči Blízkemu východu v desaťročiach a stáročiach. To je luxus, aký si západné krajiny, viazané štvorročnými volebnými cyklami, nemôžu dovoliť. Ich priority sa točia okolo riešenia bezprostredných