Čína chce obnoviť svoju niekdajšiu imperiálnu veľkosť

Len raz za päť rokov prebieha v Pekingu pravidelný zjazd Komunistickej strany Číny. Ústava Čínskej ľudovej republiky jej zaručuje mocenský monopol a to sa odráža aj na veľkosti jej členskej základne. Stranícke preukazy nosí takmer 90 miliónov Číňanov a tí si koncom uplynulého mesiaca zvolili nové vedenie. Pre zvyšok sveta nebolo ani tak dôležité jeho zloženie ako program, ktorý si komunistická štátostrana vytýčila na nastávajúce obdobie.

Motivátor? Donald Trump

Generálny tajomník Si Ťin-pching s ním vyrukoval hneď v prvý deň osemdňového zjazdového maratónu. V triapolhodinovom prejave ponúkol vyše dvom tisícom delegátov víziu, ktorá väčšine z nich – a stámiliónom televíznych divákov – patrične dvíhala sebavedomie. Ázijská veľmoc si stanovila cieľ stať sa do polovice storočia globálnou superveľmocou vo všetkých mysliteľných sférach: od hospodársko-obchodnej cez vojenskú a politickú až po vedecko-vzdelanostnú a kultúrnu.

Odkaz, ktorý stranícky šéf a zároveň prezident republiky Si Ťin-pching vysielal do okolitého sveta, bol jednoznačný: starobylá Ríša stredu sa vracia po „kratučkej“, zhruba dvojstoročnej pauze, aby obnovila svoju imperiálnu veľkosť a jej zodpovedajúce miesto pod slnkom.

S podobne inšpirujúcou a oduševnejúcou výzvou na obnovu niekdajšej veľkosti inej krajiny – Spojených štátov – získaval vlani davy priaznivcov americký prezidentský kandidát Donald Trump: Make America Great Again! Ten však horlil za odlišnú cestu k revitalizácii obrovského potenciálu svojej domoviny než jeho čínsky náprotivok. Presadzoval dostatočne nevyargumentovanú líniu „jeden proti všetkým“ v nádeji, že sa stále ešte najsilnejšej a najvplyvnejšej krajine planéty podarí predrať vpred ostrými lakťami, pomimo zabehaných medzinárodných inštitucionálnych štruktúr.

V Pekingu sledovali Trumpovu víťaznú volebnú kampaň s počudovaním nad chybným odhadom reálnych možností transatlantického hegemóna. Čínski politickí stratégovia nechceli veriť vlastným očiam a ušiam, keď sa newyorský realitný magnát ani po volebnom víťazstve nevzdal presvedčenia, že cesta k obnove niekdajšej veľkosti Spojených štátov vedie cez bilaterálne obchodovanie z pozície silnejšieho.

Dar Číne

Šesťdesiattriročný čínsky štátnik ho nechal blúzniť v tejto ilúzii a okamžite poveril svojich stratégov, aby vybrali vhodný scenár pre zaplnenie črtajúceho sa mocenského vzduchoprázdna. Čínsky drak zacítil slabosť amerického orla a vzlietol, aby ho obral o lovištia. Aj Si Ťin-pching odletel, a to už v januári, do Davosu, aby sa tam na výročnom Svetovom ekonomickom fóre pohotovo pasoval za garanta prehlbovania globalizačných procesov.

Najvýznamnejšie think tanky v Pekingu a Šanghaji odvtedy upravujú základnú rozvojovú stratégiu Číny tak, aby čo najvhodnejšie naložila s darom od Spojených štátov. D. Trump daroval hlavnému globálnemu súperovi USA desať až pätnásť rokov času tým, že mu umožnil spustiť neskrývanú veľmocenskú expanziu podstatne skôr, než by sa Číňania sami odvážili.

Strýčko Si, ako Číňania dôverne nazývajú svojho prezidenta, ktorý stihol sústrediť od inaugurácie pred piatimi rokmi do svojich rúk viacero straníckych a štátnych funkcií, kráča od vlaňajšieho novembra po nevyšľapanom chodníku. Čaká ho úloha skracovať časový horizont rozvojových plánov: dlhodobé musí upraviť na strednodobé a tie na aktuálne. Biely dom ho necháva konať, ako uzná za vhodné, a zužuje svoj záujem o medzinárodné dianie prevažne na vojenskú sféru, čím si odcudzuje aj európskych spojencov. Čínskeho prezidenta zároveň pomkýna k otvorenej iniciatíve, o akej v Pekingu ešte pred rokom nikto ani len nesníval.

Prezidenti Donald Trump a Si Ťin-pching: Čínsky drak zacítil slabosť amerického orla a vzlietol, aby ho obral o lovištia. Zdroj: Profimedia.cz

Bez zbytočnej skromnosti

Si Ťin-pching by radšej