Čím Mečiar končil, tým môže Babiš začať. Čo je desivé na tom, že bude premiérom?

Zosilňovač osobnej moci

Česká verejnosť má takmer štvorročnú skúsenosť s A. Babišom ako ministrom financií. Mnohí si preto kladú otázku, či môže byť vo funkcii šéfa výkonnej moci väčšou hrozbou, než akú predstavoval, keď šéfoval rezortu financií.

Petr Pithart, český politik a dnes jeden z najvýraznejších politických analytikov krajiny, sa domnieva, že ako predseda najsilnejšej vládnej strany a premiér bude A. Babiš rádovo väčším ohrozením. Politický systém totiž poskytuje šéfovi výkonnej moci oveľa väčšie možnosti, než aké má aj ten najvplyvnejší minister vo vláde.

Podstata nebezpečenstva, ktoré predstavuje ANO a jej predseda, spočíva podľa P. Pitharta v tom, že by rozhodujúcu rolu v krajine prevzal subjekt, ktorému chýba veľa do toho, aby sa správal ako politická strana. A čo je horšie, ktorý si zakladá na tom, že sa ako politická strana správať nechce. Ani dovnútra, ani navonok.

Na prvom sneme, na ktorý sa dostalo sto delegátov hnutia, bol A. Babiš zvolený za predsedu hlasmi 99 percent delegátov. Na otázku, či mu to nepripadá čudné, čerstvo zvolený predseda so smiechom povedal, že keby vedel, že s tým budú mať novinári problém, tak zariadi, „aby to bolo osemdesiatštyri percent“. Naposledy zariaďoval, aby nedostal až takú veľkú podporu vo voľbách, akú má v skutočnosti, Alexander Lukašenko, dlhoročný bieloruský vládca.

Predsedovia, ktorí majú také postavenie, že dokážu ovplyvniť aj to, koľko hlasov pri voľbách dostanú, nie sú predsedami, ale majiteľmi subjektu, ktorý ich „volí“. A. Babiš vlastní svoju stranu tak, ako vlastní svoje podniky či médiá. Je podstatný rozdiel, či taká strana je v zostave vládnych subjektov iba jedna z viacerých, alebo či je to najsilnejšia vládna strana. Lebo v druhom prípade sa z politického subjektu stáva iba zosilňovač osobnej moci a vplyvu jedného človeka.

Hydra establišmentu

Napriek tomu, že už uplynulé funkčné obdobie hnutie i jeho predseda strávili vo vládnej koalícii, stále stavajú na sloganoch, s ktorými v roku 2013 do politiky prišli. Plošne obviňujú všetkých „tradičných politikov“ z korupcie a klientelizmu a vydávajú sa za bojovníkov s hydrou českého „establišmentu“. Naratív, ktorý A. Babiš používa, presne vystihol analytik Lukáš Jelínek: „Temné sily – politici, policajti, žalobcovia, novinári –, ktorí klamú a kradnú, sa sprisahali proti odvážnemu rebelovi a snažia sa ho zničiť.“ Okolnosť, že rebel proti „systému“ sa stal mimoriadne bohatým mužom aj vďaka nemu, A. Babiš zamlčuje rovnako ako fakt, že on sám nie je nepopísaný čistý list.

Prešľapy obhajuje tak, že obviňuje nezávislé inštitúcie z mafiánskeho sprisahania

Na jeho kauzách nie je desivé ani tak to, že sa stali, ale najmä spôsob, akým svoje vlastné prešľapy využíva na spochybňovanie dôveryhodnosti inštitúcií, ktoré mu nepodliehajú. Ak sa z toho stane jeho vládny modus operandi, bude postupovať rovnako ako svojho času Vladimír Mečiar: