Čakali naň veľkí developeri, menšie stavebné firmy, ale aj ekológovia a občianski aktivisti. Každej z týchto záujmových skupín sa do zákona podarilo pretlačiť časť svojich pripomienok, ale žiadna nie je úplne spokojná. Zákonu vyčítajú prílišnú komplikovanosť, zložitosť jazyka, veľký rozsah a nejednoznačnosť. Zákon mal pôvodne začať platiť v lete 2014, potom o rok, nakoniec ide do parlamentu právna norma s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2016.
Čierne stavby
Na začiatku príprav stavebného zákona boli vyjadrenia predstaviteľov ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja radikálne a plné odhodlania skoncovať so slovenským národným športom – výstavbou bez povolení. Čierne stavby mali prijatím zákona zmiznúť z povrchu zemského. Štát chcel pôvodne dať vlastníkom čiernych stavieb jeden rok na to, aby požiadali o dodatočné povolenie.
Nakoniec však vláda schválila trojročnú lehotu. Ak teda vlastníci čiernych stavieb do 30. júna 2019 nepožiadajú o povolenie, stavba bude zbúraná. Zákon umožňuje stavebným úradom z vlastného podnetu rozhodovať o dodatočnom povolení stavieb počas ďalších piatich rokov, teda do 30. júna 2024. Stavbu bude možné dodatočne legalizovať, iba ak splní všetky podmienky stanovené novým zákonom. Ak ich nesplní, bude zbúraná.
Oveľa prísnejšie chce štát postupovať pri stavbách bez povolenia postavených po 1. júli budúceho roka. Tie čaká búranie. Ak čiernu stavbu nezbúra vlastník, na rad príde exekúcia a náklady sa budú hradiť z vyplatenej kaucie. Výkon rozhodnutia bude zabezpečovať Slovenská stavebná inšpekcia, k súčasným piatim stavebným inšpektorátom pribudnú ďalšie tri – v Prešove, Trenčíne a Trnave.
Špecifické podmienky návrh zákona určuje pre nepovolené stavby v rómskych osadách.
Aj tam bude platiť trojročná lehota na žiadosť o dodatočné povolenie, ale počítať sa bude od schválenia územného plánu obce zastupiteľstvom.
K tejto časti stavebného zákona chce v parlamente vzniesť námietky SaS, pretože je za sprísnenie režimu a zastavenie čiernych stavieb. Podľa strany zákon čierne stavby legalizuje. Odvoláva sa na ustanovenie, podľa ktorého kolaudácii nepodliehajú stavby a ich zmeny, ktoré neboli skolaudované do 30. júna 2016, ak sa bez závad užívajú na rovnaký účel viac ako 20 rokov.
Územné plány
Zákon zavádza povinnosť pre všetky obce mať v budúcnosti vlastný územný plán. Obce nad tisíc obyvateľov do konca roka 2023, obce s päťsto až tisíc obyvateľmi do roku 2030 a do päťsto obyvateľov do roku 2037. Územný plán priťahuje súkromné investície a je pre investorov signálom, že vstupujú na územie, ktoré má jasne dané pravidlá a znamená pre nich omnoho menšie riziko. Územný plán je často podmienkou pridelenia dotácií z eurofondov, grantov a v budúcnosti zrejme aj podpory zo štátneho rozpočtu.
Zefektívnenie konaní
Zákon podľa predkladateľov prinesie profesionálnejšie a efektívnejšie rozhodovanie. V súčasnosti je stavebnými úradmi všetkých 2 927 obcí, po prijatí nového zákona bude na Slovensku 302 stavebných obvodov, a teda aj úradov, pod ktoré budú spadať viaceré obce. S počtom stavebných obvodov ale napríklad nie je spokojná Bratislava. Podľa nového stavebného zákona by ich v hlavnom meste malo byť 15, primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tvrdí, že by ich stačilo päť.
Zákon zvýši aj odborné požiadavky na pracovníkov stavebných úradov, ktorí budú musieť povinne absolvovať skúšky a preškolenia. Ak si stavebník nebude istý, či na jeho stavbu postačuje územný súhlas alebo potrebuje územné rozhodnutie, obec mu do 15 dní na požiadanie vydá stanovisko. Niektoré procesy v konaní sa zlučujú, pri jednoduchých stavbách napríklad rodinných domov do 300 štvorcových metrov sa dve konania spoja do jedného stavebného konania, čo by malo podľa predkladateľov ľuďom ušetriť tri mesiace času.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
