Smrteľná nehoda čelných predstaviteľov poľského národa dostala európskych štátnikov do komplikovanej situácie. Poľsko a jeho politici sú príliš dôležití, než aby sa dali len tak obísť. No rovnako bolo Poľsko pod vedením bratov Kaczyńských niečo ako otravný trpaslík (nemecká tlač) modernej Európy. Odmietali spoločnú európsku menu z princípu, aspoň to tvrdili. Boli kritikmi Lisabonskej zmluvy, v ktorej videli nástroj potláčania kultúrnych hodnôt svojej krajiny. O prezidentovi Lechovi Kaczyńskom sa v Bruseli hovorilo, že nie je konštruktívnym partnerom do európskej diskusie. Aj preto sa po šokujúcej správe o jeho smrti v hodnoteniach európskych lídrov objavovali (už pietou zmäkčené) pojmy ako eurorealista či argumentujúci Európan. V diplomatickej reči povedané, bol to človek, ktorý nebol príkladom nadšeného stúpenca európanstva.
Pre tieto postoje býval často porovnávaný s českým prezidentom Václavom Klausom. Osobní priatelia sa vzájomne povzbudzovali aj pri stupňujúcom sa tlaku, keď odmietali podpísať Lisabonskú zmluvu. Nakoniec ju podpísali ako poslední dvaja prezidenti únie. Na rozdiel od V. Klausa však mal poľský prezident za sebou o niečo odbojnejšiu minulosť. Bol jedným z kľúčových ľudí v hnutí Solidárnosť, za čo bol rok zadržiavaný v internačnom tábore.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
