Čierna Hora je na výslní, Macedónsko sa zmieta v kŕčoch

Severoatlantická aliancia poctila Čiernu Horu k výročiu nezávislosti podpísaním prístupového protokolu, ktorý otvára malému štátiku na pobreží Jadranského mora vstup do transatlantického obranného spoločenstva s vyše 900 miliónmi obyvateľov, troma miliónmi vojakov (plus približne rovnakým počtom záložníkov) a hospodárskou silou tvoriacou vyše 50 percent globálneho HDP.

Na druhej strane sa Macedónsko, vzdialené vzdušnou čiarou len sto kilometrov od Čiernej Hory, zmieta v existenčných kŕčoch. Kontrast medzi nimi sa javí ako priepastný.

Chválou nešetril

Zdanie však býva niekedy klamlivé, a tak to môže byť i pri posudzovaní úspechov a neúspechov postjuhoslovanského balkánskeho dua. Začnime Montenegrom, ako znie anglický názov štátu. Čiernej Hore priletel 20. mája zablahoželať slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

„Neskrývam, že [podpísanie prístupového protokolu medzi NATO a Čiernou Horou] je silný moment aj pre mňa, pretože pred desiatimi rokmi v týchto dňoch vrcholilo moje úsilie v mene EÚ zorganizovať referendum o nezávislosti, ktoré bude nespochybniteľné. A dnes ako minister zahraničných vecí SR mám tú česť podpisovať prístupový protokol Čiernej Hory do aliancie. Je to úspešný príbeh,“ opísal svoje pocity M. Lajčák pred odletom do Podgorice. „A môj odkaz: Vychutnajte si túto chvíľu – je to úspech, ktorý ste si dobre odpracovali, a zaslúžite si, aby ste ho oslávili. Ale zároveň pokračujte v dobrej práci, pokiaľ ide o reformy, vo všetkých oblastiach, v ktorých viete, že to treba urobiť,“ povedal na úvod svojej návštevy Čiernej Hory. Čierna Hora môže byť podľa neho pyšná na to, čo za desať rokov dokázala. „Pred desiatimi rokmi sme ani nemohli snívať o tom, ako ste na tom teraz. Čierna Hora je regionálnym lídrom v integračných procesoch do EÚ a NATO,“ citovala agentúra TASR slová M. Lajčáka na tlačovej konferencii po rokovaní s podpredsedom vlády Duškom Markovičom.

V čiernohorskej metropole s veľkosťou približne polovice Košíc sa slovenský minister zúčastnil na pomenovaní jednej z ulíc na Slovenskú ulicu a prezident Filip Vujanovič mu udelil pri príležitosti 10. výročia obnovenia nezávislosti Čiernej Hory najvyššie štátne vyznamenanie Rad veľkej čiernohorskej hviezdy.

Umenie prežiť

Agentúra správne uviedla kľúčové slovo „obnovenie“ nezávislosti. Čierna Hora po rozpade Juhoslávie na rozdiel od viacerých iných bývalých zväzových republík nezávislosť nezískala, ale znovuzískala. Keď Osmanská ríša dobyla v 15. storočí kniežatstvo Zeta, neporazení slovanskí obrancovia sa presunuli do neprístupných horských oblastí. Tam založili nezávislé a Turkami nedobyté kniežatstvo Čiernu Horu s hlavným mestom Cetinje.

Nezávislosť uznali aj európske mocnosti na Berlínskom kongrese v roku 1878. Princ Nikola povýšil v roku 1910 svoje kniežatstvo na kráľovstvo a seba vyhlásil za monarchu. Po ôsmich rokoch prišla o nezávislosť začlenením do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr premenovaného na Kráľovstvo Juhoslávie. Neznalosť týchto historických súvislostí znemožňuje porozumieť hĺbke a intenzite národnej hrdosti Čiernohorcov.

Čierna Hora je regionálnym lídrom v integračných procesoch do EÚ a NATO, Macedónsko ustrnulo v bahne, ktoré mu tvrdne pod nohami

Tí sa naučili spolupracovať s mocnosťami, ktoré ich integrovali do svojich štátnych a nadštátnych celkov bez toho, aby sa hlbšie stotožňovali s ich ideológiami a štátnymi doktrínami. Sú majstrami prežitia. Zosobnením veľmajstra umenia prežiť na vrchole mocenskej pyramídy je politický chameleón Milo Djukanovič. Ten, ktorý sa nechal minulý mesiac v Bruseli s oslnivým úsmevom fotografovať s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom pri podpisovaní prístupového protokolu do NATO.

Má 54 rokov, je vysoký, vitálny a odhodlaný neprísť o moc tak dlho, ako to len pôjde. Jeho mladistvý zjav neprezrádza, že je politickým veteránom. Politickú kariéru začal ako 17-ročný stredoškolák vstupom do Zväzu mladých komunistov Juhoslávie. Bol synom vysokého straníckeho funkcionára, rýchlo postupoval, až sa dostal do predsedníctva mládežníckeho zväzu strany a odtiaľ do predsedníctva čiernohorskej pobočky strany. Potom už len prevracal kabáty a uzatváral účelové spojenectvá s nositeľmi moci.

Premiér Čiernej Hory Milo Djukanovič s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom. Zdroj: SITA/AP

Na transformáciu komunistickej strany na Demokratickú stranu socialistov (DPS) sa vopred pripravil, a keď vyhrala v roku 1991 čiernohorské parlamentné voľby, stal sa prvýkrát republikovým ministerským predsedom. Mladým a dravým, čo sa odrazilo na