Stereotypy európskej umeleckej praxe sa snaží narúšať britská maliarka Lynette Yiadom-Boakyecy (na obrázku pred svojím obrazom Diplomacy II), pre ktorú je portrét možnosťou skúmať reakcie ľudí na jej paralelnú históriu maľby prostredníctvom fiktívnych postáv a príbehov. Formálne sa jej práca pohybuje v duchu tradičnej realistickej maľby, portrétuje obyčajné udalosti a obyčajných ľudí, nezaujíma ju však osobnosť človeka či realita výjavu, čerpá z vlastného, fiktívneho súboru charakterov, je skôr premýšľaním o maľbe a testovaním jej kánonov. V súvislosti s jej menom sa obvykle objavuje aj dôvetok, že ide o umelkyňu s ghanským pôvodom, čo by samo osebe vo Veľkej Británii nebolo nič zvláštne, pre tamojšie médiá je to však zaujímavé hlavne preto, že maľuje prevažne černochov. Ona tento fakt pokladá za celkom pochopiteľný a prirodzený, svoju čiernu maľbu pokladá za politické gesto, za spôsob, ako sa vyrovnáva s kanonizovanými oficiálnymi dejinami maliarstva, ktoré sú pre ňu príliš biele. Koncept tejto tridsaťpäťročnej umelkyne však rozhodne zaujal porotu Turnerovej ceny. Laureátom tohto najprestížnejšieho britského umeleckého ocenenia sa tak po prvý raz môže stať černoška.
