Cieľ ministra Richtera je splnený

Tá aj kvôli bolestivému prechodu z centrálne riadeného na trhové hospodárstvo dosahovala dlhodobo o niekoľko percentuálnych bodov vyššie úrovne ako bežný podiel ľudí bez práce v západnej Európe. Na začiatku reformného obdobia na prelome tisícročí bol nezamestnaný až takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ krajiny.

Po dlhých rokoch sa však situácia zmenila: podľa Eurostatu za posledné dva roky nezamestnanosť na Slovensku klesla natoľko, že sa po prvý krát v histórii vyrovnala priemeru v eurozóne – na úrovni 10,7 percenta. Tak nízko bol podiel uchádzačov o zamestnanie na Slovensku len niekoľko štvrťrokov pred nástupom krízy v roku 2009. Napriek tomu, že znižovanie nezamestnanosti patrí k hlavným cieľom každej vlády, hlavnú zásluhu na pozitívnom vývoji majú vonkajšie faktory.

Ministrovo predsavzatie

V apríli 2014, tesne po zhodnotení polčasu vládnutia súčasnej vlády, si minister práce Ján Richter predsavzal, že vysokú mieru nezamestnanosti v krajine zníži. Podiel ľudí bez zamestnania totiž od nástupu Smeru-SD k moci najprv skôr rástol ako klesal.

Šéf rezortu práce si za cieľ svojho snaženia vybral vtedajší priemer nezamestnanosti v eurozóne na úrovni 11,8 percenta a chcel ho dosiahnuť do konca roku 2016. Rozdiel medzi Slovenskom a menovou úniou vtedy predstavoval takmer dva percentné body, čo znamená, že k splneniu cieľa ministrovi chýbalo zhruba 55-tisíc pracovných miest.

Práve začiatok roka 2014 priniesol v hospodárskom vývoji zásadný obrat. Zlepšená ekonomická situácia v Európe začala počty ľudí bez práce znižovať vo väčšine krajín únie. Skutočný pokles miery nezamestnanosti na Slovensku prekonal ministrov záväzok. To, čo chcel stihnúť do konca tohto roka, stihla ekonomika už niekoľko mesiacov pred marcovými voľbami.

Za dva roky počet pracujúcich, meraný výberovým zisťovaním štatistikov, narástol až o stotisíc. Časť z tohto množstva tvoria pracujúci v zahraničí, časť zamestnaní v aktivačných prácach, aj tak však išlo o významný posun vpred. Lenže nie vďaka opatreniam ministerstva práce, ale najmä pre prajné hospodárske prostredie na celom starom kontinente.

Slovenský vývoj totiž nebol žiadnym európskym špecifikom. Takmer presne rovnako rýchlo nezamestnaných ubúdalo aj v Česku, Poľsku a v Maďarsku. „Zásadným faktorom poklesu miery nezamestnanosti na Slovensku je vývoj v zahraničí. Slovensko sa vyvíja rovnako ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky,“ povedal pre TREND analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Michal Habrman.

Dobrou správou je, že v ostatnom období sa