Chýbajúcich lekárov hľadajú v štyridsiatich okresoch

Dopyt po zdravotníckych službách sa nedarí uspokojiť už ani v Bratislavskom kraji. A dôvodom nie je len veľký počet návštev pacientov v ambulanciách oproti európskemu priemeru. Problémom je aj nedostatok lekárov.

Okresy bez lekárov

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) už dlhší čas priebežne monitoruje a vyhodnocuje stav siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Robí tak porovnaním súčasnej kapacity ambulancií a kalkulovanej potreby. Sleduje pritom dvadsať najčastejších odborností, ktoré tvoria 75 percent všetkých špecializovaných zmluvných ambulancií. TREND má k dispozícii najaktuálnejšie dáta, ktorých lekárov a kde je na Slovensku najväčší nedostatok.

Lekári už nechýbajú len v menších okresoch a na východe Slovenska. Chýbajú všade

Podľa nich až v štyridsiatich slovenských okresoch chýbajú rôzni špecialisti. Najväčší nedostatok pociťujú ľudia v okresoch Poltár, Turčianske Teplice, Krupina a Banská Štiavnica. Z hľadiska odborností je najväčší problém s onkológmi, ktorí absentujú až v 26 okresoch, endokrinológmi (20) a reumatológmi (18).

„V niektorých okresoch a odbornostiach je problém s nahradením lekára špecialistu, ktorý ukončil svoju prax, a v iných okresoch je problém, že vzhľadom na pokrytie siete VšZP nemôže uzatvoriť zmluvu so všetkými lekármi, ktorí by si chceli prax otvoriť,“ okomentovala hovorkyňa štátnej poisťovne Petra Balážová.

Starí lekári

V minulosti sa hovorilo, že najväčší problém je s lekármi v menších okresoch a hlavne na východnom Slovensku. V súčasnosti to už neplatí. Na nedostatok lekárov sa sťažujú aj v hlavnom meste. Priamo v Bratislave ide najmä o ortopédov, endokrinológov, reumatológov, diabetológov a detských otorinolaryngológov. V okresoch Pezinok a Senec chýbajú ortopédi, imunológovia a internisti.

„Vo všeobecnosti možno povedať, že je to väčšina špecializácií. Za posledný rok však momentálne končí tretí všeobecný lekár pre deti a dorast v obciach okresu Malacky a doteraz sa nenašiel nový pediater, ktorý by mal záujem prevádzkovať uvoľnené ambulancie,“ hovorí hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja Valerián Potičný. Na nedostatok lekárov sa sťažujú aj zvyšné kraje.

Valerián Potičný: Za posledný rok v obciach okresu Malacky končí tretí pediater a doteraz sa nenašiel nový. Zdroj: TASR/Michal Svitok

Hovorkyňa prešovskej samosprávy Veronika Fitzeková uviedla, že nemajú žiadny dosah na to, aby lekárov rozmiestňovali podľa potrieb mikroregiónov, miest a obcí. „Preto sú špecialisti sústredení v Prešove, ale chýbajú v okrajových okresoch a občania musia za zdravotnou starostlivosťou cestovať do krajského mesta. Samosprávny kraj nemôže regulovať rozmiestnenie lekárov v kraji, pokiaľ to nebude stanovené v zákone alebo v nejakej právnej forme,“ dodáva.

Asociácia súkromných lekárov podľa jej predsedu Mariána Šótha vníma problém nedostatku lekárov v dvoch rovinách. Prvou je vyšší vek lekárov. Údaje z ministerstva zdravotníctva potvrdzujú, že obvodní lekári pre dospelých majú priemerne 55 rokov a pediatri 58 rokov. „Už je pomaly päť minút po dvanástej v nutnosti generačnej výmeny. V súčasnosti je nedostatok nielen u všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast, ale už aj u špecialistov, ktorí odchádzajú do dôchodku a nemajú nástupcu.“

Marián Šóth: V nutnosti generačnej výmeny lekárov je pomaly päť minút po dvanástej. Zdroj: SITA/Marko Erd

Staré pravidlá

Druhým problémom je podľa M. Šótha nesprávne postavená sieť ambulancií. Na základe nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti ambulantnej zdravotnej starostlivosti totiž zdravotné poisťovne musia sledovať, či majú dostatok špecializovaných ambulancií v rámci kraja (s výnimkou odboru gynekológia a stomatológia, ktoré sa sledujú v rámci okresov). Podľa celkových čísel sa tak môže zdať, že v kraji je dostatok lekárov, ale reálne môžu byť v jednom meste dve a viac ambulancií a v inom ani jedna konkrétnej odbornosti. Potvrdzujú to aj samosprávy.

Ako uviedla hovorkyňa Trenčianskeho kraja Jana Paulínyová, stáva sa, že samospráva aj vydá novému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povolenie na prevádzku ambulancie v špecializačnom odbore, ktorý je v regióne poddimenzovaný, no zdravotné poisťovne s ním odmietnu uzavrieť zmluvu práve z dôvodu „preplnenosti siete“.

„Verejná minimálna sieť bola stanovená v roku 2008 a v priebehu siedmich rokov sa v oblasti normatívov jednotlivých špecializačných odborov ambulantnej zdravotnej starostlivosti potreby zmenili,“ dopĺňa hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková.

Dôvodov, pre ktoré sa lekári združujú vo väčších mestách, môže byť podľa riaditeľky odboru zdravotníctva Trnavského kraja Ivany Šurinovej viacero. Pre špecialistu je podľa nej zrejme lukratívnejšie vykonávať prax