Keď prácu opatrovateliek porovnali so sestrami, ktoré zarezávali štandardných osem hodín, zistili, že opatrovateľky so skráteným pracovným časom mali o polovicu menej dní práceneschopnosti ako ich kolegyne v kontrolnej skupine. Tieto opatrovateľky boli viac oddýchnuté a menej vyčerpané.
Efekt sa prejavil tým, že mali viac entuziazmu a energie pre klientov domova dôchodcov. Práca ich nevyšťavila do takej miery, že sa nevládali venovať vlastnej rodine. Vedci zaznamenali u „zvýhodnených“ opatrovateliek až 64-percentné zlepšenie produktivity práce. Výsledkom bol bohatší program a viac aktivít pre seniorov.
Zamyslite sa teraz na chvíľu, ako žijete vy. Vstávate nevyspatí? Nestíhate raňajky, ale už ste odpovedali na päť mailov a vybavili zopár telefonátov? Celý deň beháte po stretnutiach, v jednej ruke mobilný telefón a v druhej káva z fast foodu? Večer si ľahnete do postele a posledná vec, ktorú urobíte, nie je bozk na dobrú noc, ale pohľad do pracovného mailu?
Ak takto žijete, možno máte pocit, že voľne strávený čas nie je dôležitý. Príklad zo Švédska dokazuje, ako sa mýlite. Dobre zvolená proporcia práce a odpočinku, ba priam leňošenia prospieva nielen zdraviu či osobnému životu, ale zvyšuje tiež produktivitu práce, kreativitu, znižuje riziká chýb.
Neprekonateľný bol v tomto ohľade názor amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorému sa občas vyčítalo, že by mohol viac pracovať. „Usilovná práca síce ešte nikoho nezabila, ale ja si hovorím, prečo pokúšať osud?“ odpovedal svojsky.
Ešte pred desiatimi rokmi boli hlavnou príčinou práceneschopnosti srdcové ťažkosti, úrazy, bolesti. V súčasnosti ich strieda epidémia „vyhorenia“, ktorá súvisí so zrýchľovaním sveta práce, dobou, keď sme nonstop online, časovou tiesňou a neustále komplexnejšou prácou, pri ktorej hlavne manažéri zabúdajú na svoje psychické limity. Oddych je pritom kľúčový faktor.
Ale to by sme museli najprv prekonať spoločenskú atmosféru, v ktorej sa ľudia jednoducho boja otvorene priznať, že potrebujú čas pre seba.
Slávny ekonóm John Maynard Keynes v roku 1930 napísal, že o sto rokov budú ľudia pracovať maximálne 15 hodín týždenne. Veril, že vďaka technológii a pokroku bude mať ľudstvo skôr opačný problém – čo s toľkým voľným časom. Po 85 rokoch sa zdá, že to celkom neplatí.