Chudobu v Afrike nevyliečia miliardy, ak chýbajú podnikatelia

V knihe spomínajú, že príčinou pomalého vývoja nemusí byť len korupcia, chýbajúca infraštruktúra či zlé inštitúcie slúžiace elitám, na čo v knihe Why Nations Fail upozorňoval ekonóm Daron Acemoglu a politológ James Robinson.

Do skladačky faktorov harvardskí ekonómovia pridávajú oveľa logickejší prvok, ktorý v Afrike, v chudobných krajinách Latinskej Ameriky a Ázie chýba: podnikateľské nápady, ktoré sýtia potreby trhu. Tvrdia, že tlačiť za každú cenu peniaze do projektov, ktoré majú na prvý pohľad zmysel, nie je efektívne.

Ako (ne)pochopiť chudobu

Spoluautor knihy E. Ojomo pochádza z Nigérie. Spomína na rok 2000, keď sa dostal na americkú vysokú školu. Hovorí, že bol najšťastnejším človekom na svete. Nikdy nemal v pláne vrátiť sa do Afriky. Lenže v roku 2008 si prečítal článok o desaťročnom dievčati v Etiópii, ktoré každý deň vstávalo o tretej ráno, aby nazbieralo drevo v lese a predávalo ho na trhu. S rodinou žili v absolútnej chudobe.

So známymi preto E. Ojomo založil charitatívnu organizáciu Poverty Stops Here: „Z vyzbieraných peňazí sme financovali stavby studní, investovali sme do vzdelania a ponúkali sme mikroúvery komunitám v Nigérii.“ Lenže už po pár mesiacoch sa niekoľko studní pokazilo a nik nebol schopný ich opraviť. Miestnym studne prekvapivo ani veľmi nechýbali a opäť chodili po vodu desiatky kilometrov od osady.

Zdroj: Amazon

Clayton Christensen, Efosa Ojomo a editorka Karen Dillonová: The Prosperity Paradox: How Innovation Can Lift Nations Out of Poverty, HarperBusiness, 2019, 368 s.

Clayton M. Christensen je americký ekonóm a biznisový konzultant, ktorý pôsobí na Harvardovej univerzite. Je autorom viacerých publikácií. Stojí za pojmom disruptívna inovácia, ktorú opísal vo svojej najznámejšej knihe The Innovator’s Dilemma.

Efosa Ojomo je pôvodom z Nigérie. Pôsobí na Harvarde ako expert na podnikateľské inovácie a ekonomický rozvoj.

Realita je taká, že až 70 percent podobných projektov a štrukturálnych reforiem, do ktorých svet v chudobných krajinách nalial miliardy eur, sú nefunkčné alebo v lepšom prípade nemajú očakávaný efekt. Úspešné projekty sú také, ktoré si ľudia môžu dovoliť a ľahko ich integrovať do života.

Problém je, že mnohí odborníci nesprávne diagnostikujú problém. To vedie k nepraktickým riešeniam, ktoré ľudia odmietajú.