Chlieb a hry. Nakupovanie a futbal budú v Trnave pokope

Jeho hlavný akcionár Vladimír Poór dokázal šancu premeniť, kým majiteľ Slovana Ivan Kmotrík tú svoju zahodil. Už bez športovej terminológie možno zhrnúť fakty tak, že v Trnave vrcholí výstavba projektu City Arena a v Bratislave sa budovanie podobne koncipovaného zámeru stále nerozbehlo.

City Arena má okrem športovej časti aj komerčnú. Popri novom futbalovom štadióne pre 19-tisíc divákov vyrastá aj rovnomenné nákupné centrum so 125 obchodmi, multikinom a detským zábavným parkom na ploche 29 500 štvorcových metrov.

Otvárať by sa mali spolu 22. augusta tohto roku. Komplex doplní krytá pešia zóna pri mestských hradbách a pešia lávka na sídlisko Družba ponad frekventovanú Hlbokú ulicu. Podzemná garáž pre tisíc áut má slúžiť nielen City Arene, ale zároveň pomôcť riešiť problémy s parkovaním v centre mesta.

Pavol Adamec, predseda predstavenstva spoločností City-Arena aj Euro Max Slovakia Zdroj: Maňo Štrauch

Vrátiť život do centra mesta

Trnava tak popri najväčšom a najmodernejšom štadióne na Slovensku získa aj prvé väčšie nákupné centrum. Vyše šesťdesiattisícové mesto doteraz zaostávalo v obchodnej ploche nielen za Bratislavou, ale aj za ostatnými krajskými sídlami s výnimkou Prešova.

„Vďaka otvoreniu City Areny sa zvýši obchodná plocha zo súčasných 550 na 900 štvorcových metrov na tisíc obyvateľov,“ hovorí Richard Souhrada zo spoločnosti Cushman & Wakefield, ktorá zabezpečuje pre City Arenu prenájom priestorov aj správu centra. Trnava však stále zaostáva za európskym priemerom 1 200 štvorcových metrov na tisíc obyvateľov, dodáva. Jej najväčší futbaloví súperi Bratislava, Žilina aj Trenčín sú nad európskym priemerom.

Zdroj: City Arena

„Prínosom pre mesto môže byť, že projekt vráti ľudí späť do centra,“ dúfa hovorca Trnavy Pavol Tomašovič. Spomína, že od začiatku bolo na radnici základnou dilemou, či má takýto projekt vzniknúť v strede mesta, alebo na okraji. Centrum sa začalo vyprázdňovať s príchodom obchodných reťazcov, ktoré si v 90. rokoch začali stavať hypermarkety na periférii.

Rizikom City Areny však podľa neho môže byť dopravné riešenie. Ak sa po spustení prevádzky ukážu problémy, mesto je pripravené reagovať zmenou organizácie dopravy, napríklad zjednosmernením ulíc.

Mnohí Trnavčania podľa P. Tomašoviča vzhľadom na tradíciu futbalu v meste berú štadión ako prestížnu vec a projekt podporujú. Samozrejme, počas výstavby sa začali sťažovať na dopravné obmedzenia, a keď vyrástla hrubá stavba, niektorí ju vnímali ako kolos. „Je to dosť veľká plocha vtesnaná do malého priestoru, vzniká tak otázka, či objekt vynikne. Lepšie sa to ukáže, keď bude stavba dokončená aj s úpravou okolia,“ hodnotí hovorca mesta.

Zdroj: City Arena

Obsadené na sto percent

Druhým vysvetlením spojenia štadióna s obchodným centrom je meno developera. Akciovú spoločnosť City-Arena vlastní skupina Euro Max Slovakia podnikateľa V. Poóra, ktorá vybudovala sieť nákupných centier Max. „Z ôsmich sme štyri už odpredali a štyri stále prevádzkujeme. Projekt City Areny je návratom k investovaniu v našom domácom prostredí, kde sme začínali prvým Maxom,“ vysvetľuje Pavol Adamec, predseda predstavenstva spoločností City-Arena aj Euro Max Slovakia.

Obe centrá si podľa neho nebudú konkurovať. O dve tretiny menší Max označuje za sídliskové stredisko, ktoré ťaží z blízkosti železničnej a autobusovej stanice. Cushman & Wakefield potvrdil v polovici mája podpísané zmluvy na 90 percent plochy City Areny a rokovania s ďalšími záujemcami. „Garantujem, že pri otvorení obsadíme obchodné plochy na sto percent,“ vyhlasuje sebavedomo P. Adamec.

Zákazníkov budú lákať známe módne značky, športové obchody, elektronika, drogéria, supermarket, hračky, kníhkupectvo, gastro zariadenia, šesťsálové multikino Cinemax či džezový klub. K službám patrí okrem pobočiek bánk a telekomunikačných operátorov aj detský zábavný park a autoumyváreň.

Zdroj: City Arena

Z projektu vypadla pôvodne plánovaná hotelová a kancelárska časť. Administratívne priestory budú len dopĺňať reštaurácie a kaviarne s terasami na pešej zóne na Dolných baštách. Hotel podľa P. Adamca banky nechceli spolufinancovať.

Na štadióne však vznikne ubytovanie pre športovcov. Využívať ho môžu napríklad hosťujúce futbalové mužstvá, ktoré si tak nemusia zháňať hotel v meste a dopravu na štadión. Klub chce ubytovanie využiť aj pre vlastných hráčov, ktorí prídu napríklad na skúšku alebo hosťovanie a neoplatí sa im vybavovať si trvalé ubytovanie.

Zdroj: Maňo Štrauch