Chirurg, ktorý neverí nemocniciam

Časť lekárov, ktorí sa po otvorení trhu rozhodli pracovať v medicíne ako súkromníci, dokázala osloviť aj zahraničnú klientelu. Postsocialistické krajiny tak pribudli na mapu medicínskej turistiky. Jedným z tých, ktorí ho dnes reprezentujú v krajinách východného bloku, je špičkový poľský kardiochirurg a podnikateľ Paweł Buszman (na úvodnej fotografii). Tento rok získal v Poľsku ocenenie EY Podnikateľ roka 2016.

Efektívne zariadenia

V roku 2000 presvedčil P. Buszman pár kolegov z renomovanej štátnej nemocnice, aby založili vlastnú kliniku na srdcovo-cievne zákroky. „Implementovať zmeny cez administratívu veľkej verejnej nemocnice je veľmi náročné a tempo, ktorým môžete zaviesť nové terapie, prístroje, inovácie pomalé,“ spomína P. Buszman. „S kolegom sme si povedali, že by bolo skvelé mať malú kliniku, kde by sme si mohli efektívne organizovať prácu, používať potrebné technológie a pravidelne inovovať,“ dodáva.

Dnes P. Buszman vedie sieť 40 súkromných kliník a oddelení mimo veľkých mestských centier. Ročne obslúži 60-tisíc pacientov. Jeho firma Polsko-Amerykańskie Kliniki Serca (PAKS) dosiahla vlani hodnotu 250 miliónov dolárov.

Začiatky boli komplikované. „Nikto neveril, že uspejeme. Všetci vraveli, že po pár mesiacoch skrachujeme. Pomohli nám spoločnosti, ktoré predávajú kardiologické zariadenia a nástroje – boli zvedaví, či je náš model životaschopný. Riziko sa im oplatilo, pretože pomohli vytvoriť nový segment trhu,“ hovorí P. Buszman.

Jeho víziou je replikovať tento biznis model v moderných aj rozvíjajúcich sa krajinách sveta. Malé efektívne zariadenia sú podľa neho riešením tak pre Veľkú Britániu, kde sú dlhé čakacie lehoty na srdcovo-cievne zákroky, ako aj pre rýchlo rastúce ekonomiky, kde moderné služby vrátane zdravotníckej starostlivosti ešte len dobiehajú rast priemyslu. „V Brazílii alebo Indii sú v súčasnosti srdcovo-cievne ochorenia zabijakom číslo jeden. Sú väčší problém ako kedysi črevné nákazy alebo infekčné choroby. V tomto smere vidím vo svete veľa neuspokojeného dopytu,“ myslí si.

Čo najskôr preč

Základom úspor a efektivity Buszmanovej siete kliník je krátky čas, ktorý pacient strávi na lôžku. „Často som videl, ako ľudia zbytočne trávia čas v nemocnici, hoci je to nebezpečné miesto, z ktorého sa treba ponáhľať čo najskôr preč. Pooperačné komplikácie sú tým pravdepodobnejšie, čím dlhšie ste v nemocnici, pritom každý deň stojí nemocnicu nemalé peniaze. Naši pacienti môžu ísť domov často už desiatich hodín po zákroku,“ tvrdí P. Buszman.

Jeho American Heart of Poland má najnižšiu úmrtnosť zo všetkých kardiocentier v Poľsku, menej ako jedno percento. V štátnych zariadeniach má pacient pravdepodobnosť úmrtia po operácii srdca vyššiu ako štyri percentá.

Ďalším krokom k nižším nákladom sú moderné postupy, pri ktorých chirurgovia minimalizujú vstup do tela na čo najnižšiu mieru. „Vo Veľkej Británii majú v súčasnosti problémy s dlhými čakacími lehotami na srdcovocievne zákroky. Hoci míňajú obrovské sumy na zdravotnú starostlivosť, nemajú dosť skúsených kardiochirurgov, takže až 50-60 percent infarktov myokardu riešia invazívne, v porovnaní s desiatimi percentami v Poľsku alebo Česku,“ vysvetľuje P. Buszman. Šetrí sa tiež na administratíve a umiestnení kliník. Tie sa nachádzajú v malých poľských mestách a obciach.

V poľských v štátnych nemocniciach čakajú pacienti na plánované srdcovocievne zákroky čosi vyše mesiaca, v Americkom srdci Poľska zvyčajne 15-30 dní. Okrem poľských pacientov objavili výhody kvalitnej starostlivosti za východoeurópske ceny aj zahraniční pacienti. Ceny za srdovo-cievne zákroky sú v Nemecku a Švajčiarsku