Chémia vlani skončila s rekordným ziskom, niektoré podniky ostali v problémoch

Predpoklad sa vrchovato naplnil. Slovenská chémia zarobila za vlaňajšok až 614 miliónov eur. Takmer trojnásobok toho, čo predvlani. Navyše o dvesto miliónov viac ako v dosiaľ najplodnejších predkrízových rokoch 2004 až 2006, keď sa dostala do zhruba 400-miliónového plusu.

Rekord chémie sa zhmotnil vďaka tomu, že bratislavskej rafinérii Slovnaft, ako aj tradičným chemičkám zameraným na základné chemické produkty hospodárske výsledky zasadne zlepšila lacnejšia ropa i energie. A popritom si vysokú ziskovosť udržal aj mladší pilier domácej chémie – výroba gumových a plastových produktov pre čoraz silnejší automobilový či elektrotechnický priemysel.

Slovenská chémie si vlani pripísala aj ďalší rekord. Po prvýkrát prekročil stav zamestnancov hranicu 40-tisíc. Doteraz najsilnejší rok 2008 s 39 600 zamestnancami minulý rok brandža presiahla o osemsto ľudí.

Ropno-plynové hody

Vlaňajší rekordný zisk sa pritom chémii podarilo dosiahnuť aj pri poklese tržieb odvetvia o jedno percento na bezmála 9,4 miliardy eur.

Najvýraznejšie sa pod zásadné polepšenie zisku podpísala rafinácia. Keď k záveru predvlaňajška cena ropy zletela zo 115 až na 50 dolárov za barel, Slovnaft prerobil na precenení zásob hotových produktov i ropy takmer sto miliónov eur. V roku 2015 však zarobil nebývalých 214 miliónov eur. Podobne vysoký zisk mala rafinéria v rukách maďarského MOL-u ešte v roku 2007. Odvtedy vykazovala iba nevýrazné plusy či dokonca straty.

Všetky články a rebríčky z ročenky TREND TOP v priemysle

Slovnaftu zahralo do karát, že ropa sa po celý minulý rok udržala v úzkom pásme medzi 30 až 50 dolármi za barel, a tak nestratil na preceňovaní. Navyše nižšie ceny palív lákali viac zákazníkov. Kým na starom kontinente stúpla medziročne celková spotreba ropy o jeden a pol percenta, Slovnaft vo svojej sieti tunajších čerpačiek predal až o trinásť percent palív viac.

Najviac však rafinériu potešili plasty, ktoré pre ňu boli donedávna kvôli ich lacnejším producentom z ázijského kontinentu či americkým spracovateľov plynu stratové. Plasty síce tvoria len necelú desatinu produkcie podniku, ale priniesli mu až tretinu zisku. Lebo ceny plastov klesali na trhoch pomalšie ako ceny ropy. Mnohí európski producenti plastov navyše ešte pred zlacnením ropy pozatvárali fabriky a uvoľnili tak priestor konkurentom.

Darilo sa aj iným

Okrem Slovnaftu poskočili zo strát do ziskov aj tradičné chemičky, ktoré vyrábajú hnojivá či rôzne chemikálie. Lebo po páde cien ropy mohli za lacnejšie nakúpiť aj zemný plyn a iné suroviny. Z predvlaňajšej straty 32 miliónov eur sa tradičné chemické podniky vlani posunuli k zisku 58 miliónov eur. Naposledy mali podobne zaujímavý zisk v roku 2007. Odvtedy boli stále v strate či nevýrazných ziskoch. Aj to iba v rokoch 2008 a 2011.

Najväčšia tunajšia tradičná chemička, šalianske Duslo, ktorá svojimi tržbami na úrovni 460 miliónov eur vlani vykryla vyše 40 percent výkonov celej tradičnej chémie, pritom svoj zisk posunula z desať na 39 miliónov eur. Výrobca hnojív najbohatšieho Slováka Andreja Babiša to dokázal nielen vďaka dobrému cenovému vývoju, lebo Duslo zvýšilo predaj hnojív o 260-tisíc ton.

Vyššie poskočila aj ziskovosť výroby biopalív. Ich dvaja najväčší domáci producenti v rukách skupiny podnikateľov okolo biznismena Jána Sabola Enviral a Meroco dostali vlani kumulovaný zisk z vyše šesť na štrnásť miliónov eur.

Gumovo-plastová armáda

Viaceré menšie sektory domácej chémie si hospodársky výsledok aspoň zachovali. Platí to pre výrobu farieb a lakov, ako aj produkciu vlákien so zhodným ziskom jedného milióna eur. Aj kozmetický priemysel si zachoval zisk nad desiatkou miliónov eur.

Vo forme sa udržal aj najziskovejší pilier tuzemskej chémie. Výrobcovia