Chceš vedieť, čo robí štát? Opýtaj sa ho

Stefan pracoval ako dátový žurnalista v nemeckom nezávislom investigatívnom newsroome Correctiv a dnes rieši otázku otvorených dát v neziskovke Open Knowledge Foundation. Výzva žalovať štát odkazuje na zákon o slobodnom prístupe k informáciám a pripomína, že občania ním môžu tlačiť na verejné inštitúcie. Correctiv tak urobil napríklad pri ich veľmi úspešnej reportáži o zostrelenom lietadle malajzijských aerolínií nad Ukrajinou v roku 2014, keď chceli od nemeckého ministerstva zahraničných vecí vedieť, či o hrozbe vedeli vopred. O nezávislej investigatíve a otvorených dátach prišiel Stefan do Bratislavy hovoriť na pozvanie Aliancie Fair-play a Goetheho inštitútu.

Médiá sú označované ako „štvrtá moc“, ktorá kontroluje verejné dianie. Čo sa zmenilo, že dnes potrebujeme aj nezávislé investigatívne newsroomy, ako je Correctiv?

Zmenilo sa hneď niekoľko vecí. Náklady tlačených médií klesajú a chýbajú aj peniaze na dôkladné rešerše. Online médiá síce rastú, ale väčšinou nedokážu obsah efektívne monetizovať. Ustupuje tiež lokálna žurnalistika a objem investigatívy v regiónoch tak klesá. Toto bol východiskový bod pre Correctiv. Išlo o to, etablovať nový model.

Postavili sme ho na všeobecnej prospešnosti a povedali sme, že rešeršujeme pre spoločnosť. A že chceme našu prácu dostať tam, kde chýba. Začali sme kooperovať s veľkými médiami a skúšali sme podporiť aj malé noviny obsahom, ktorý od nás dostali zadarmo. Išli sme tam, kde napríklad chýbajú lekári alebo nefunguje nemocnica, ale nie je tam novinársky potenciál, ktorý by to odkryl a ukázal.

Stefan Wehrmeyer Zdroj: Maňo Štrauch

Ako Correctiv nachádza témy? V klasických médiách pracujú novinári, ktorí sa venujú nejakej oblasti a vedia, čo sa deje.

Aj v Corrective pracuje mnoho klasických novinárov. Newsroom založili skúsení ľudia, ktorí prišli z médií. Jeden zo šéfredaktorov, Markus Grill, napríklad dlho pracoval v Spiegli. Venoval sa zdravotníctvu, a preto sme priniesli mnohé témy z tejto oblasti. Chceme sa na problémy pozerať hĺbkovo, čiže ukazovať, prečo niektoré veci všeobecne nefungujú. Dá sa totiž písať o jednotlivých prípadoch, otázka však je, či to platí aj celkovo.

Novinári v Corrective na svojich témach pracovali už predtým, vedia teda, kde sú problémy, a dostávajú tiež tipy. Navyše, keď vznikne takáto nová organizácia, tak sa ozve veľa ľudí s podnetmi, o čom by bolo treba písať. Ide teda o klasickú žurnalistiku, len s tým rozdielom, že nehľadáme malý príbeh, ale veľkú story.

Correctiv spolupracuje s médiami, ktorým ponúka svoje materiály. Ako to funguje?

Najprv je nutné vytvoriť dôveru. Budovali sme ju jednak tak, že redakciu tvorili známe mená. Šéfredaktor išiel aj osobne do lokálnych redakcií a vysvetľoval im, čo robíme a že im ponúkame externú spoluprácu. To výrazne pomohlo. Pri veľkých médiách je to ťažšie, pretože ony majú aj vlastné investigatívne oddelenia. Nemôžeme teda zahlásiť, že milý Spiegel, tu máme investigatívnu story a láskavo ju zverejnite.

Pri reportáži o zostrelenom lietadle z letu MH-17 nad Ukrajinou to fungovalo, keďže to bola aj veľmi dobre spracovaná a dôležitá story. Ale v Spiegli všetko aj sami preverovali. Najlepšia cesta, ako niečo zverejniť vo veľkom médiu, je od začiatku na téme spolupracovať. Potom sú obe strany do veci zapojené, dôverujú si a v danom médiu si môžu isté, že to, čo vznikne, bude zodpovedať ich štandardom.

Hlavná stránka newsroomu Correctiv. Zdroj: Correctiv

Correctiv je financovaný nadáciami a tiež príspevkami podporovateľov. Cieľom je ich počet zvyšovať a byť závislý len od nich. Darí sa to?

Ľudia sú ochotní finančne prispieť, ale treba im vysvetliť, prečo by to mali robiť. Najlepšie to dosiahnete tak, že pracujete na témach, ktoré sú pre nich dôležité. No musíte vedieť tých ľudí obsahom aj zasiahnuť, s čím súvisia kampane a práca na sociálnych sieťach. V tomto nebol Correctiv vždy úspešný. Boli sme vždy skôr novinári a menej sme sa venovali získavaniu prispievateľov. Pribúda ich, ale mohlo by to ísť rýchlejšie.

Treba sa tomu však venovať, ako vidno na úspešných projektoch De Correspondent v Holandsku alebo Republik vo Švajčiarsku, čo je projekt, ktorý vznikol nedávno cez crowdfunding. Correctiv dostal úvodnú podporu od nadácie Brost [ide o nadáciu nakladateľky a mecénky Anneliese Brostovej, pozn. TREND] a mali sme tri milióny eur na prvé tri roky. Zároveň je takto ťažšie pýtať od ľudí ďalšie peniaze. Ak chcete niečo rozbehnúť a máte dobrý nápad, tak crowdfunding môže byť cesta. Získate tak skupinu iniciátorov a zachytíte veľa ľudí, ktorí sa o váš projekt zaujímajú.

Pri reportáži o zostrelenom lietadle figurujete ako dátový žurnalista. Čo to znamenalo?

Tento materiál nebol primárne založený na dátovej analýze, v zásade je to normálna reportáž. Pracovali sme však s rámcovými dátami okolo prípadu a tiež s dátami z reportáže – ako reportér cestoval krajinou, kde sa vyskytoval a aké robil záznamy. To všetko sme sa snažili zobraziť, išlo hlavne o vizualizačnú prácu.

Okrem toho sme chceli ukázať, ako zostrel vyzeral v rámci vzdušného priestoru. Máme vizualizáciu, ktorá ukazuje, ako ponad miesto zostrelu lietali lietadlá. To je zároveň poukaz na indíciu v reportáži. Vidno, ako lietadlá lietali pred zostrelom, potom bola preletová zóna uzavretá, no o niekoľko dní sa už zase lietalo. Boli to však len ruské lietadlá. Ako keby Rusi vedeli, že už žiadne nebezpečenstvo nehrozí a môžu opäť lietať.

Táto reportáž má výpravný vizuál. Koľko času ste venovali finálnej podobe?

Viac ľudí na tom robilo niekoľko týždňov. Celý materiál sa skladá z viacerých častí. Okrem toho, že sú tam interaktívne vizualizácie, bol napríklad angažovaný aj komiksový kreslič, ktorý z častí tej story vytvoril grafickú novelu. Tá potom bola aj vytlačená a predávaná. Celé to mohlo byť ešte lepšie – napríklad mapy sú statické a dali by sa urobiť interaktívnejšie. Produkčný tlak však už bol veľký a museli sme s tým ísť von. Bola to však veľká vec, ktorá Correctivu priniesla svetovú pozornosť.